vychor

Ak sa ten, kto riadi svet – tak ako Glob –  dopustí zločinu, o ktorom sa môžu dozvedieť jeho podriadení, občania, potrebuje dobrého a verného marketingového manipulátora – Stajla, ktorý zo zla vytvaruje dobro To, čo nepotrebuje, je zlé svedomie. Svedomie obmedzuje, znižuje akcieschopnosť, najmä ak má podobu troch hriešne mladých a hriešne krásnych dievčat. Objavili sa aj teraz, keď sa stratil Stajl a treba ho ísť hľadať. O tom ako nepríjemné môže byť svedomie (dievčatá) je táto ukážka z románu Raj na zemi:

„Pani Holubová, nech mi pristavia auto“, zakričal. Uvedomil si ale, že pani Holubová ho pre svoju hluchotu nemôže počuť, tobôž nie cez zatvorené dvere.  Opäť sa chopil telefónu, aby požiadal o pristavenie auta svojho vodiča, keď sa zrazu rozleteli dvere a do miestnosti sa vrútili ako lístie unášané predbúrkových vetrom Globove dievčatá. Pred chvíľou boli pod stolom, a teraz prichádzajú dnu cez dvere. Na rozdiel od pani Holubovej počuli jeho volanie.

„Nevolaj, Glob, pani Holubovú, veď máš predsa nás, mi ti potom zavoláme taxík, ale najskôr nás musíš chvíľku zabávať“, prehovorili všetky tri naraz, zborovo a rozladene.

„Vy chodíte za mnou len vtedy, keď na vás nemám čas, alebo keď mám zlú náladu, teraz odíďte, taxík nepotrebujem, mám svoje vlastné auto, vami sa zaoberať nebudem, na hlúposti nemám čas.“ Globov hlas znel podráždene a nikto okrem dievčat by nemal odvahu mu odporovať.

„My za to nemôžeme, ty si nás vychoval, privlastnil si si nás, a my rady vždy včas prídeme.“, povedala prvá. „No nemám pravdu?“, obrátila sa na svoje priateľky.

„Aj keď nás nemá rád, dovolí nám rásť. Šatí nás, kŕmi“, doplnila druhá a chytila tretiu za ruku.

„Lebo nie si schopný bez nás žiť, vie, že len smrť nás rozdelí, a my ho preto máme radi a odpúšťame mu, aj keď je na nás hrubý“, prehovorila aj tretia a chytila prvú za ruku.

„Zver sa nám, čo ťa trápi, zver sa, vnímaj ako sme pospájané cez teba, veď aj tak všetko vieme?“, vyzývali Globa sediaceho na stoličke dievčatá,  obkolesili a pochytali ho za plecia a ruky.

„Ja si myslím, že sa trápi kvôli nám“, povedala prvá.

„A my ho pritom tak pekne a milo hladkáme, prestupujeme ním, otepľujeme “, povedala druhá.

„A sme ochotné urobiť čokoľvek, čo by ho potešilo“, dodala tretia.

„Venujte sa nám chvíľku, prosím“, prehovorili všetky tri naraz.

Glob si oslobodil ruky a chcel sa zdvihnúť, ale dievčatá ho vtlačili späť na stoličku.

„Dievčatá, mám dôležitú prácu, zdržujete ma, oslabujete, príďte sa mnou večer, nie sem, domov, tak to bude lepšie, vo večernom osvetlení, v posteli, vo chvíli zaspávania budeme všetci krajší, v tme, keď sa sfarbia všetky hriechy“, skúsil Glob presvedčiť dievčatá zmierlivým spôsobom.

„Krajší iste, ale bolestnejší, najviac bolesti prežíva človek v posteli“, povedala prvá.

„Ale on si myslí, že na tom  vôbec nezáleží, musíme byť pekné a on môže byť zlý“, smutným hlasom doplnila druhá.

„Ja predsa nie som zlý. Viete, tušíte aspoň trochu,  aké veľké je moje dielo a aké šťastie prináša ľudstvu, koľko trápenia ho ušetrím, koľko ušetril ľuďom slzavých údolí?“, začal sa brániť  Glob.

„Ušetril sĺz, pre horšie dni? Kde nieto sĺz, tam nie je ani smiechu a my sa chceme smiať“, prihovorila sa Globovi tretia a strčila svoju tvár Globovi pred nos, aby mu ukázala svoju strašne vážnu tvár.

„Aká som, páčim sa ti?“, dodala.

„Páči sa ti?“, spýtali sa prvá a druhá dievčina.

„Dajte pokoj dievčiská“. Glob sa pokúsil ich od seba odstrčiť. Dievčatá sa ale pevne chytili stola i stoličky.

„Nepáčime sa mu“, povedala prvá.

„Možno sa mu aj páčime, ale sme pre neho nudné“, pridala k nej poznámku druhá.

„Tak nech nás neprovokuje, stále neprivoláva“, dodala tretia.

„Ak ma okamžite nepustíte, tak vám garantujem, že skončíte veľmi zle“, kričal na dievčatá Glob, pričom sa mu podarilo trochu sa nadvihnúť.

„Ako zle? Ako tí v chate? Nie, milý náš Glob, ty predsa vieš, že nás sa nezbavíš, to sa nedá“, povedala prvá.

„Nedá“, zdôrazňovala druhá

„Môžeš nás len príkazmi prehlušiť, na chvíľu, vždy nanovo o kratšiu chvíľu,“  dodala tretia.

Glob dovolil dievčatám, aby ho zatlačili späť na stoličku.

„Možno sa ti podarí utekať, my sme ale v mysli stále s tebou, sme tvoje najspoľahlivejšie tvory. Utiecť sa nám nedá, že dievčatá?“, obrátila sa prvá na druhú a tretiu.

Druhá a tretia prikývli: „Nedá, nedá!“

„Z mozgu, z centra myslenia, snov, vedomia, nás sa vyhnať nedá“, vykrikovali druhá a tretia.

„Nepošleš na nás samopalníkov, guľometníkov , lebo nás potrebuješ. smutne by si skončil bez nás“, povedala prvá.

„Bez slávy“, doplnila prvú druhá.

„Každý bohatý, mocný, úspešný potrebuje takéto dievčatá, keď si chce oddýchnuť a nepracuje“, pokračovala prvá.

„Alebo keď sa chce zabaviť sa s takýmto dievčaťom,“ poznamenala tretia vážnym hlasom a natiahla ku Globovi teatrálne svoje ruky.

Dievčatá medzičasom pustili Globa, Glob ale napriek tomu zostával sedieť za svojim pracovným stolom a pôsobil, akoby dievčatá ani nepočúval a nad niečím rozmýšľal.

„Zabavíme ho?“, spýtala sa prvá.

„Neviem, skúsim, ale vyzerá, že mu dnes ideme mimoriadne na nervy“, nabrala odvahu druhá.

Pristúpila ku Globovi , sadla si mu na kolená, priložila si jeho ruky na svoje prsia a pobozkala ho na čelo. Chvíľu tak obidvaja nepohnute sedeli.  Prvý sa pohol Glob, pomaly odtiahol ruky z dievčiných pŕs a chytil sa za čelo. „Strašne ma bolí hlava“, povedal akoby pre seba a pokojne pokračoval. „To kvôli Vám, lebo ste sem prišli práve teraz, keď vás vôbec, ale vôbec nepotrebujem. Vylezte mi z hlavy, prosím, treba mi čistej hlavy, vyprázdnenej od vzruchov, čistej, aby dokázala priamočiaro myslieť. Vypadnite čarodejnice.“

Glob otvoril šachtu, ktorou chodieval ráno do práce, a po jednom dievčatá do nej nahádzal ako skučiace vrecia slamy. Čas je teraz drahý.  Glob tušil, alebo už aj vedel, že Stajl doma nie je a tak opäť siahol po telefóne.