Štefan Ziegler

Takmer prázdna scéna. V jej strede stojí osamelá vŕba. Po piatich minútach prichádzajú na scénu z rôznych strán Vojak a Mierotvorca. Postavia sa vedľa seba, čelom do hľadiska. Po príchode sa nehýbu, nepozerajú sa na seba, hľadia len do hľadiska.

VOJAK: Je to zbytočné.

MIEROTVORCA: Začínam na to veriť. Dlho som tej predstave odolával. Hovoril som si, Miero, maj rozum, nespi, máš čas. A tak som pokračoval a bojoval som.

VOJAK: Myslíš? Prečo? Načo?

MIEROTVORCA: Som rád, že ťa vidím, myslel som si, že si zmizol a už neprídeš.

VOJAK: Ja tiež. Pretože som nemyslel.

MIEROTVORCA: Tak to oslávme. Podávam ti ruku.

VOJAK: No počkaj, moment. Musím sa otočiť. Potom.

MIEROTVORCA: Môžem sa ťa spýtať, kde si bol v noci?

VOJAK: V bunkri.

MIEROTVORCA: Kde to je?

VOJAK: Všade.

MIEROTVORCA: Aj v škôlke?

VOJAK: Aj tam, aj inde a inam.

MIEROTVORCA: A nezbili ťa?

VOJAK: Nie. Len nohu.

MIEROTVORCA: Tí istí?

VOJAK: Tí istí, len menia tváre.

MIEROTVORCA: Ak o tom rozmýšľam, napadá má, bezo mňa by si už bol mŕtvy. Zostali by len kosti. Ale bez teba …

VOJAK: Bezo mňa …

MIEROTVORCA: Na jedného človeka by to bolo moc. Človek by sa zosypal, ako piesok bez vody. Takto, už od štrnásteho roku.

VOJAK: Vtedy bol ešte čas, mohli sme skočiť z Eifelovky. Spoločne, ruka v ruke s plnou parádou. Už je neskoro, vstup je zakázaný a bolí ma noha. Pomôž mi.

MIEROTVORCA: Nemôžem. Poznáš ten príbeh?

VOJAK: Mlč.
MIEROTVORCA: O tých dvoch lotroch na kríži. Len jeden bol spasený.

VOJAK: Nepočúvam.

MIEROTVORCA: Jeden bol spasený, to je slušné percento.

VOJAK: Takto nejako. Jeden je útočník, druhý sa bráni.

MIEROTVORCA: Jeden nadáva na spasiteľa, druhý činí pokánie.

VOJAK: Spasiteľ od čoho?

MIEROTVORCA: Od pekla. Nenudím ťa?

VOJAK: Radšej mlč. To ja nesmiem počúvať. Lebo nakoniec nepríde, hoci sľúbil.

MIEROTVORCA: Keď sľúbil, tak príde.

VOJAK: Možno už prišiel a nenašiel nás. Sme sa zlom mieste.

MIEROTVORCA: Tak odíďme, poďme inam.

VOJAK: Nemôžeme. Máme čakať na NATO.

MIEROTVORCA: Povedal v Brusel, pri vŕbe.
VOJAK: Povedal. Čo je to?

MIEROTVORCA: Veľké mesto, kde rastie tento strom. Pozri.

VOJAK: Nie sú tu domy.

MIEROTVORCA: Asi to bude mŕtve mesto. Pozri, aj vŕba vyschla. Sľúbil naisto, že príde?

VOJAK: Sľúbil, ale možno tu už bol už včera. On nikdy nečaká. Ženie ho čas, vo svete stále slávia nové narodeniny.

MIEROTVORCA: Čo je to čas?

VOJAK: Čas plynie, to ako včera, zajtra, pozajtra …

MIEROTVORCA: Ale veď stále je dnes. A stále neprišiel. Stále …

VOJAK: To sú detaily. Dôležité je že neprišiel, preto musí byť zajtra, aby sme ho stretli

MIEROTVORCA: Tak prídeme aj zajtra, pozajtra. Lebo určite príde.

VOJAK: Alebo prišiel. Sme omylní. Spasené bude len slušné percento. Čítal som v Biblii.

MIEROTVORCA: A percento z percenta, a tak ďalej. To je progres, kým nepríde …

VOJAK: A keď nepríde?

MIEROTVORCA: Nemáš kúsok citu.
VOJAK: Musíme si povedať pravdu, boli sme tu už včera, predvčerom a NATO neprišiel. Počuješ ako hrmí.

MIEROTVORCA: To nehrmí.

VOJAK: Tak nepočúvajme, ale čakajme.

Čakajú. Mlčia. Zaspali. Počuť výbuchy, výkriky. Vojnová vrava je stále bližšie. Vŕba padá po zásahu bomby.