Takmer prázdna scéna. V jej strede stojí osamelá vŕba. Po piatich minútach prichádzajú na scénu z rôznych strán Vojak a Mierotvorca. Postavia sa vedľa seba, čelom do hľadiska. Po príchode sa nehýbu, nepozerajú sa na seba, hľadia len do hľadiska.
VOJAK: Je to zbytočné.
MIEROTVORCA: Začínam na to veriť. Dlho som tej predstave odolával. Hovoril som si, Miero, maj rozum, nespi, máš čas. A tak som pokračoval a bojoval som.
VOJAK: Myslíš? Prečo? Načo?
MIEROTVORCA: Som rád, že ťa vidím, myslel som si, že si zmizol a už neprídeš.
VOJAK: Ja tiež. Pretože som nemyslel.
MIEROTVORCA: Tak to oslávme. Podávam ti ruku.
VOJAK: No počkaj, moment. Musím sa otočiť. Potom.
MIEROTVORCA: Môžem sa ťa spýtať, kde si bol v noci?
VOJAK: V bunkri.
MIEROTVORCA: Kde to je?
VOJAK: Všade.
MIEROTVORCA: Aj v škôlke?
VOJAK: Aj tam, aj inde a inam.
MIEROTVORCA: A nezbili ťa?
VOJAK: Nie. Len nohu.
MIEROTVORCA: Tí istí?
VOJAK: Tí istí, len menia tváre.
MIEROTVORCA: Ak o tom rozmýšľam, napadá má, bezo mňa by si už bol mŕtvy. Zostali by len kosti. Ale bez teba …
VOJAK: Bezo mňa …
MIEROTVORCA: Na jedného človeka by to bolo moc. Človek by sa zosypal, ako piesok bez vody. Takto, už od štrnásteho roku.
VOJAK: Vtedy bol ešte čas, mohli sme skočiť z Eifelovky. Spoločne, ruka v ruke s plnou parádou. Už je neskoro, vstup je zakázaný a bolí ma noha. Pomôž mi.
MIEROTVORCA: Nemôžem. Poznáš ten príbeh?
VOJAK: Mlč.
MIEROTVORCA: O tých dvoch lotroch na kríži. Len jeden bol spasený.
VOJAK: Nepočúvam.
MIEROTVORCA: Jeden bol spasený, to je slušné percento.
VOJAK: Takto nejako. Jeden je útočník, druhý sa bráni.
MIEROTVORCA: Jeden nadáva na spasiteľa, druhý činí pokánie.
VOJAK: Spasiteľ od čoho?
MIEROTVORCA: Od pekla. Nenudím ťa?
VOJAK: Radšej mlč. To ja nesmiem počúvať. Lebo nakoniec nepríde, hoci sľúbil.
MIEROTVORCA: Keď sľúbil, tak príde.
VOJAK: Možno už prišiel a nenašiel nás. Sme sa zlom mieste.
MIEROTVORCA: Tak odíďme, poďme inam.
VOJAK: Nemôžeme. Máme čakať na NATO.
MIEROTVORCA: Povedal v Brusel, pri vŕbe.
VOJAK: Povedal. Čo je to?
MIEROTVORCA: Veľké mesto, kde rastie tento strom. Pozri.
VOJAK: Nie sú tu domy.
MIEROTVORCA: Asi to bude mŕtve mesto. Pozri, aj vŕba vyschla. Sľúbil naisto, že príde?
VOJAK: Sľúbil, ale možno tu už bol už včera. On nikdy nečaká. Ženie ho čas, vo svete stále slávia nové narodeniny.
MIEROTVORCA: Čo je to čas?
VOJAK: Čas plynie, to ako včera, zajtra, pozajtra …
MIEROTVORCA: Ale veď stále je dnes. A stále neprišiel. Stále …
VOJAK: To sú detaily. Dôležité je že neprišiel, preto musí byť zajtra, aby sme ho stretli
MIEROTVORCA: Tak prídeme aj zajtra, pozajtra. Lebo určite príde.
VOJAK: Alebo prišiel. Sme omylní. Spasené bude len slušné percento. Čítal som v Biblii.
MIEROTVORCA: A percento z percenta, a tak ďalej. To je progres, kým nepríde …
VOJAK: A keď nepríde?
MIEROTVORCA: Nemáš kúsok citu.
VOJAK: Musíme si povedať pravdu, boli sme tu už včera, predvčerom a NATO neprišiel. Počuješ ako hrmí.
MIEROTVORCA: To nehrmí.
VOJAK: Tak nepočúvajme, ale čakajme.
Čakajú. Mlčia. Zaspali. Počuť výbuchy, výkriky. Vojnová vrava je stále bližšie. Vŕba padá po zásahu bomby.
Mal si napísať Nato a nie NATO,lebo takto to... ...
Celá debata | RSS tejto debaty