Schopenhauer: Prečo inteligentní ľudia vyhľadávajú samotu a vplyvní povrchnosť

Schopenhauer nikdy neoslavoval osamelosť (izoláciu od života spoločnosti). Oslavoval samotu ako stav, v ktorom človek nie je rušený povrchnosťou, pottebou prispôsobovať sa a nosiť masku, v samote môže byť človek sám sebou.
„Kto má veľa v sebe, potrebuje málo zvonka.“ Pre neho bol človek s bohatým vnútorným svetom prirodzene menej závislý od spoločnosti. Nepotrebuje vyhľadávať súhlas okolia, prikyvovanie povrchného prostredia, uznanie od stáda, ktoré reprezentuje slogany určitej ideológie, určité všeobecne prijaté pravdy, názory, ktorých neprijatie znamená vylúčenie zo stáda.
Inteligencia umožňuje žiť z vlastných zdrojov. Schopenhauer tvrdil, že väčšina ľudí potrebuje neustálu stimuláciu zvonka, pretože ich vnútorný život je chudobný. Inteligentný človek so schopnosťou hlbokej reflexie nepotrebuje publikom, naopak, povrchnosť širokej verejnosti ho vyrušuje, okráda ho o čas, produkuje zbytočný hluk.
Schopenhauer tvrdí, že čím inteligentnejší je človek, tým je menej spoločenský, nie ale kvôli nadradenosti, skôr preto, že trpia pri povrchných rozhovoroch, neznášajú pretvárku, ktorá je v spoločnosti bežná, nepotrebujú všeobecný súhlas, aby potvrdil hodnotu myšlienok, tvorivosti, cenia si čas, ktorý nechcú míňať na prázdne interakcie.
Tvorivý proces vyžaduje ticho – vnútorné aj vonkajšie.
Schopenhauer bol veľmi citlivý na neautentickosť. Tvrdil, že väčšina spoločenských interakcií je predstavenie, hra rolí, výmena fráz, súťaž o status, teda o uznanie.
Inteligentný človek podľa neho tieto hry vidí a nedokáže ich brať vážne.
Prečo myšlienky Schopenhaura silno rezonuje aj dnes?
Preto, že moderný svet je hlučný, preplnený povrchnosťou, orientovaný na výkon a imidž, je zahltený sociálnymi sieťami. Schopenhauerov jazyk je starý, ale problém je moderný.
Preto Schopenhauer oslovuje dnešný moderný svet, spoločnosť žijúcu v období bohatom na vzájomnej interakcií predovšetkým prostredníctvom sociálnych sieti, ktorým sa ale práve inteligentní ľudia s vysokým tvorivým potenciálom vyhýbajú, nie vždy, ale veľmi často. Neznášajú masky na tvári, ktoré sú podmienkou všeobecnej akceptácie. Maska znamená hovoriť to, čo sa očakáva, nie to, čo si skutočne myslím.
Schopenhauer ľuďom vyhľadávajúcim samotu dáva niečo dôležité: pocit, že ich samota je v poriadku, že ich neprítomnosť alebo obmedzená prítomnosť na sociálnych sieťach je v poriadku, že je v poriadku, ak nevedú siahodlhé debaty o ničom.
Nie je náhoda, že medzi – určite našimi – politikmi a verejne angažovanými jedincami nenájdeme nikoho, kto sa nepohybuje iba na povrchu a ich myšlienky by mali aj určitú myšlienkovú hĺbku. V žiadnom prípade to však neznamená, že nezohrávajú v spoločnosti dôležitú rolu, ich vplyv na spoločnosť dokáže byť obrovský. Práve ich povrchnosť a masky, ktoré nosia, sú dôležitým spoločenským atribútom, ktorý je podmienkou ich zásadného vplyvu.

Literárna dojmológia – Hermann Hesse: Narcis a Goldmund – o dvoch cestách ľudskej existencie

15.07.2026

Román Hermann Hesseho Narcis a Goldmund je román o mne, ale aj o tebe, aj keď si to možno neuvedomuješ, pretože je o ceste, ktorou prechádzame všetci, o našej existencii, o zmysle a cieľoch, ktoré sledujeme vedome či nevedome, pretože ja aj ty, žijeme v jednote nášho telesného ako aj duchovného života, napriek všetkých aj radikálnym odlišnostiam, vzdialenostiam, [...]

Literárna dojmológia o Veži od Williama Goldinga

14.07.2026

Kniha, ktorá sa nečíta ľahko, napriek tomu fascinuje. Román o temných stránkach ľudskej duše, no zároveň aj o dobre, ktoré fanatizmus dokáže pretransformovať vo svoj opak – na anjelov s kopytami. Aké aktuálne, keď pýcha a viera vo vlastné dobre vedú k hromadnému zabíjaniu. William Golding (1911 – 1993) je anglický spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za [...]

Literárna dojmológia: R. Musil: Muž bez vlastností.

29.03.2026

Literárna dojmológia Prečo dojmológia? Pretože svoje eseje o literatúre píšem ako čitateľ, nie ako kvalifikovaný znalec literárnej teórie, histórie a podobne, a to na základe prečítaných kníh z mojej knižnice. R. Musil: Muž bez vlastností. I. časť Sú romány, ktorých čítanie je napínavejšie ako najlepšia detektívka či horor, vzrušujúcejšie ako [...]

Štefan Ziegler

Manipuláciou k jednotným potrebám a mieru

Štatistiky blogu

Počet článkov: 33
Celková čítanosť: 64438x
Priemerná čítanosť článkov: 1953x

Autor blogu

Kategórie