Glob a Stajl
Príbeh muža, Stajla, služobníka globálneho manipulátora. Stajl bojuje so svojim svedomím, rodinou, neuskutočniteľnými túžbami a erotickými fantáziami, prebúdzanými pocitmi nedokonalosti a viny. Príbeh sa odohráva na pozadí spoločenských zmien smerujúcich k ovládnutiu más, za ktoré nesie Stajl bremeno spoluzodpovednosti, ako aj hlbokého odcudzenia od manželky a detí. Je to román o slobode a zodpovednosti za svoje činy.
xxx
Štatistika. Glob zrazu, akoby si na niečo spomenul, pribehol k dverám, za ktorými bola kancelária sekretárky, naširoko roztvoril dvere a hlasno zakričal: „Pani Holubová.“ Vbehol do miestnosti a ešte raz zakričal: „Pani Holubová, doneste mi tú štatistiku.“ Pani Holubová, sekretárka predsedu Najvyššej rady, nemala taký sluch, aký by sa mohol očakávať na takejto pozícii. Alebo, možno práve preto, bola na túto prácu tou najvhodnejšou osobou.
„Áno, už idem, už vám to nesiem.“ Do miestnosti vstúpila pani malého vzrastu, už v dôchodcovskom veku, oblečená v bielej sukni a bielej blúzke s červenou ružou zastoknutou v gombíkovej dierke. V ruke držala kus papiera, ktorý položila pred Globa.
„Nie túto, to je štatistika jázd služobných vozidiel, pani Holubová!“ kričal Glob na svoju sekretárku.
„Ráno som vás predsa žiadal, aby ste mi pripravili štatistiku ľudských zlyhaní, už ste zabudli?“
„Nie, nezabudla, veď ja nezabúdam, len som sa krivo pozrela na stôl. Hneď vám prinesiem tú správnu.“
Pani Holubová sa rozbehla späť do svojej miestnosti a o chvíľu kládla na stôl správnu štatistiku s gestom úspešnej sekretárky, pyšnej na svoju prácu.
„Pani Holubová, prečítajte mi to, prosím.“
Glob si vždy rád dával predčítavať pozitívne správy; znásobovalo to pôžitok z dobre vykonávanej práce.
„Rada, pán Glob.“
Pani Holubová si nasadila na nos hrubé okuliare, pretože okrem sluchu jej dobre neslúžili už ani oči, chytila papier opatrne do ruky a začala čítať:
„Správa o štatistickom vývoji…“
„Nie, všetko mi nemusíte čítať, iba čísla. A to, čo je napísané pri tých číslach.“
„Päť, dvanásť…“
„Ale aj text pri tých číslach.“
Pani Holubová sa nakrátko zamyslela a povedala: „Ja som presvedčená, pán Glob, že budete mať radosť.“
„Čítajte!“ Glob sa pozrel cez okno na ulicu. Hasiči ešte neprišli.
„Tak teda: celkový počet zaznamenaných ľudských zlyhaní: tristodvadsaťsedem, z toho v Afrike stodvadsať, v Európe stosedemdesiatšesť…“
„To nemusíte, iba tie hrubým písmom napísané čísla.“
„Z toho dvestopäťdesiatjeden bez škodovej udalosti, sedemdesiatpäť so škodovými udalosťami nepatrného rozsahu a dve zlyhania s potenciálne nebezpečným dosahom.“
„A je tam ešte niečo napísané o tých dvoch potenciálne nebezpečných zlyhaniach?“
„Neviem,“ odpovedala pani Holubová váhavo. „Skúsim to nájsť.“
Pokiaľ pani Holubová hľadala odpoveď na Globovu otázku, Glob opäť pristúpil k oknu a pozrel sa na ulicu. No konečne. Pred budovou stálo hasičské auto, jednoznačný signál, že správa, na ktorú Glob čakal, konečne dorazila.
„Už to mám. Kontrolóri v Himalájach objavili na sieť nepripojeného mnícha s podstatným vplyvom na ľudí v jeho okolí a v podtatranskej oblasti bola identifikovaná…“
„Dobre, stačí, pani Holubová, môžete odísť a dobre za sebou zatvorte dvere.“
Pani Holubová si vydýchla, usmiala sa na Globa, položila štatistiku na stôl a odišla. Nezabudla za sebou zatvoriť dvere pracovne.
Glob vytiahol spod stola červený plášť, obliekol si ho, vytiahol zo zásuvky stola nožničky a začal si nimi čistiť nechty. Skôr ako stihol návštevník zaklopať na dvere, zakričal: „Vstúpte.“
Dvere sa pomaly otvorili a do miestnosti opatrne vstúpil hlavný hasič zaodetý do čierneho obleku, v bielej košeli ako na promócie, s malou kyticou lúčnych kvetov v pravej ruke. Zostal stáť tesne pred dverami a čakal, kým ho Glob osloví.
Glob si ešte chvíľu čistil nechty, odložil nožničky, vstal a pristúpil k hasičovi, zobral mu z ruky kvety a hodil ich do koša.
„Mám dojem, že už zvädli, nechal si ma dlho čakať.“
Hasič mierne zakýval hlavou, akoby na súhlas a čiastočne na ospravedlnenie.
„Tak podaj hlásenie. Keď tu už postávaš, mohol by si ma aj informovať.“
„Úloha je splnená, pán predseda.“
Glob sa naklonil tesne až k uchu hasiča a zašepkal: „Hlasnejšie a obšírnejšie.“ Odišiel k stolu, sadol si a pokynul hasičovi, aby pristúpil bližšie.
„Úloha bola splnená podľa zadania. Pán predseda.“
„Takže…?“
„Na miesto mimoriadnej udalosti sme dorazili v určenom čase a vykonali sme nariadenú činnosť.“
„Áno…?“
„Dorazili sme na miesto, zaujali pozície na kraji lesa a čakali sme.“
„A…?“
„Vyšiel jeden muž.“
„A…?“
Hasičovi robila úloha rozprávača problémy a Globa bavila táto situácia.
„A potom sme začali konať. Jeden z hasičov vystrelil.“
„Múdry hasič, a ty?“
„Vydal som rozkaz.“
„Ktorý bol zrejme už vykonaný, výborne veliteľ, a aký rozkaz?“
„K vykonaniu nariadenej eliminácie,“ vyhŕkol hasič.
(V prípade záujmu si môžete objednať celý román za sumu 9 € vrátane poštovného na adrese ziegler@ziegler.sk.)
Celá debata | RSS tejto debaty