vychor

Literárna dojmológia

Prečo dojmológia? Pretože svoje eseje o literatúre píšem ako čitateľ, nie ako kvalifikovaný znalec literárnej teórie,  histórie a podobne, a to na základe prečítaných kníh z mojej knižnice.

R. Musil: Muž bez vlastností. I. časť

Sú romány, ktorých čítanie je napínavejšie ako najlepšia detektívka či horor, vzrušujúcejšie ako ľubovoľný televízny seriál. Podmienkou pravdivosti mojej vety je schopnosť lúštiť literárny text ako tajničku – schopnosť, s ktorou sa človek nenarodí. Treba si ju vypestovať, no nie je to nič zložité. Je to jednoduché ako pestovanie reďkoviek. Tak ako sa pestuje reďkovka, treba ju polievať. Inak zhorkne.

Ale nie o tom som chcel písať. Vyššie uvedený román (a vlastne to nie je len román) ponúka takéto vzrušenie v dvoch dieloch a na takmer tisíc stranách. Spolu s Kafkom a Joycom sa podľa múdrych hláv považuje za jedného zo zakladateľov literárnej moderny. Kafka, Joyce a Musil vytvorili čosi ako nadromán či nadprózu (niektorí k „zakladateľom“ moderny priraďujú aj Prousta – ja si týmto zaradením nie som istý).

Prečo „nad“? Lebo ich romány a poviedky nie sú len príbehy, nie sú len opisy stavov, situácií či prírody. Sú psychologickými štúdiami, sociologickými analýzami, hlbokou filozofiou, historiografiou a podobne – a to všetko je podané literárnou formou. Teda má šancu stať sa čitateľovi blízkou filozofiou, ktorá sa vynára z deja románu a zo života literárnych postáv. Vzrušenie bez konca, čítanie bez konca.

Muž bez vlastností je kniha, ktorá sa nedá dočítať. Ja odporúčam prečítať denne maximálne tri až štyri strany – pri väčšej dávke vás premôže únava. Tu niekde je podľa mojej skúsenosti hranica medzi radosťou z „objavovania významov v texte“ a „sebaznásilňovaním“. A keď ju po roku predsa len dočítate, môžete začať odznova. Druhýkrát ju budete čítať inak – nie lepšie, nie s väčším pochopením, len inak. Lebo to už bude iná rieka, iný tok, iné zákruty, iné balvany.

Možno si pri čítaní položíte otázku: prečo je Ulrich, hlavná postava, vzdelaný a činorodý muž, „mužom bez vlastností“? „Musilológovia“ – také niečo ozaj existuje – ponúkajú rôzne vysvetlenia. V zásade sú to však všetko len neškodné konšpirácie. Ja sa domnievam – a tým protirečím tým, ktorí sú múdrejší ako ja –, že si Musil tak trochu robí z čitateľov dobrý deň. Samotný román nie je len všetko to, čo som pomenoval vyššie – filozofiou, psychológiou, sociológiou –, ale tiež satirou a humoreskou. Prečo by sa teda nedalo predpokladať, že si Musil robí z nás srandu?

Dej románu sa odohráva v roku 1914 vo Viedni pred Veľkou vojnou. Musil však román písal v čase Weimarskej republiky, takže do deja vstupujú aj pozorovania z tejto doby. Súčasne sa však dotýka aj dnešných a budúcich čias – pretože sa zaoberá večnými otázkami: identitou človeka a jeho zakotvením v živote, rozpadom hodnôt (v každom období sa nejaké hodnoty rozpadajú či transformujú), vzťahom racionality a emocionality, vedy a mystiky, politickou a spoločenskou paralýzou.

Musil písal tento román dlhšie ako dvadsať rokov a nikdy ho nedokončil. Prestal na ňom pracovať až vtedy, keď zomrel. Muž bez vlastností je román, filozofická esej, spoločenská satira a psychologická štúdia. Je to nedokončené dielo, ktoré – hádam – ani nemohlo mať žiadny koniec. Koniec by ho poškodil.

Musil: Muž bez vlastností. II. časť

Čomu dáte prednosť: zmyslu pre možnosť alebo zmyslu pre realitu? Sme schopní – a najmä vôbec ochotní – rozmýšľať o možnosti, že náš svet môže mať alternatívu, vrátane našich vlastností, názorov a presvedčení, spôsobu nazerania na živé i neživé okolo nás? Pripustíte alternatívy? Alebo sa pevne držíte svojho videnia sveta, nepochybujete o vlastnom zraku, sluchu či hmatu a prispôsobujete svoje myslenie, názory a konanie jednému raz poznanému svetu?

U Musila patria pojmy zmysel pre možnosť (Möglichkeitssinn) a zmysel pre realitu (Wirklichkeitssinn) k najkrajším a najdôležitejším ideám Muža bez vlastností. Sú zároveň kľúčom k pochopeniu postavy Ulricha aj celej Musilovej kritiky moderného sveta.

Zmysel pre možnosť je schopnosť človeka predstaviť si, že veci môžu byť aj iné, než sú. Nie je to fantazírovanie ani únik z reality, ale otvorenosť voči alternatívam, schopnosť vidieť tvorivý potenciál, nie iba daný stav.

Človek so zmyslom pre možnosť „neberie realitu príliš vážne“. V každej situácii vidí aj to, čím by mohla byť. Odmieta definitívne súdy o hrdinoch aj zločincoch. Odmieta jednoznačné pravidlá a pravdy ako konečné. Neprispôsobuje svoje myslenie zakotveným úsudkom, pravidlám či tradíciám svojich predkov. Žije v priestore medzi faktom a predstavou.

Zmysel pre realitu Musil stavia do kontrastu so zmyslom pre možnosť. Človek so zmyslom pre realitu vidí svet taký, aký je, a ako taký ho rešpektuje – spolu so všetkými jeho faktami, pravidlami, tradíciami a hranicami.

Robert Musil tvrdí, že moderný človek potrebuje oba – realitu aj možnosť. Problém nastáva, keď spoločnosť uviazne iba v jednom z nich, najmä ak uviazne v politike s pevnými šablónami. Zažívame to denne: politici neponúkajú alternatívy, len hotové verdikty; definitívnosť je základný zákon. Napríklad: „geopolitika má len jedného vinníka a jedného spasiteľa“ – je to tak, žiadna iná možnosť neexistuje. „Rodina je muž a žena plus deti“ – žiadna iná možnosť neexistuje. A podobných viet lietajú v našom priestore desiatky: vedia nám naraz vysvetliť svet, určiť nepriateľa aj ušetriť námahu s myslením.

Musil v románe Muž bez vlastností ukazuje, ako sa v spoločnosti, ktorá sa tvári ako pevne ukotvená, v skutočnosti všetko rozpadá. Je to kritika spoločnosti, ktorá sa bojí alternatív a drží sa starých (vraj tradičných) foriem, hoci už nefungujú.

Musil písal román v období medzi dvoma svetovými vojnami, no je prekvapivo moderný. V čase, keď sa svet rýchlo mení a staré istoty miznú, zmysel pre možnosť je vlastne schopnosť myslieť tvorivo, nepodľahnúť dogmám, nezamrznúť na jednom mieste. Existuje lepšie východisko z chaosu?

Človek so zmyslom pre realitu vidí svet taký, aký je; človek so zmyslom pre možnosť vidí svet taký, aký by mohol byť.

Musilov pojem fascinuje aj dnes. Ponúka nielen literárny koncept, ale aj etiku modernosti: svet je vždy širší, než sa zdá. A človek, ktorý si to dokáže predstaviť, nie je rojko – je to niekto, kto berie vážne potenciál.