Vôľa po moci a rešpekt

 

Ako si prišiel k takémuto názoru, veď to je úplná hlúposť? Nechápem ako môžu ľudia takto rozmýšľať!  Nerozumiem ti. Takéto úsudky vyslovujeme neraz, a nechápeme, ako to, že niekto má úplne iný názor na niečo, čo je očividné. Prečo má iný názor, čo ho ovplyvňuje? Prečo inak myslí, prečo inak koná?

Lebo sa nezhodneme, sme rôzni v troch základných predpokladoch. V motívoch, v kritériách hodnoteniach a v mieste, kde žijeme.  Jednotlivé predpoklady sú pritom navzájom prepojené, ovplyvňujú sa. Motívy nášho konania a myslenia sú podmienené génami, fyziológiou, časom (vekom), sexualitou a smrťou. Vďaka smrti má naše konanie a myslenie význam.  Hodnotiace kritéria sú podmienené výchovou, vzdelaním. Pod miestom rozumieme geografické miesto, kde sme sa narodili, kde žijeme a aj dobu v ktorej žijeme na danom mieste. V súhrne sa prejavujú v túžbach (cieľoch), ktoré sa snažíme naplniť v našom živote a vo vôli po moci. Naše túžby a vôľa po moci sú navzájom prepojené, lebo len vôľa po moci umožní plniť túžby.

Gény sú zdedené predpoklady, je to to, čo sme získali od rodičov a sú našim základným stavebným kameňom. Fyziológia určuje, vymedzuje naše možnosti (niekto sa môže stať dobrým šprintérom, iný sa zasa môže skôr presadiť ako maratónec). Vplyv génov a fyziologických daností sa mení vekom. Osobitnú úlohu zohráva sexualita, ktorá v sebe obsahuje všetky vyššie obsiahnuté prvky a okrem toho je rozhodujúcim motívom pri napĺňaní túžby a vôli po moci.

To ako  je podmienené hodnotenie samých seba, ako aj druhých ľudí úrovňou nášho vzdelania a výchovou asi netreba zvlášť vysvetľovať. Naše vedomosti a naša bezprostredná skúsenosť ovplyvňuje tak sebahodnotenie ako aj hodnotenie činov a názorov druhých ľudí. Vraha posudzuje inak sudca, a inak psychológ. Vojnu inak gazda, ktorý nemôže obrábať svoje pole, inak politológ.

Vplyv miesta (aj doby), na  ktorom sme boli vyvrhnutý do života, najlepšie pochopíme na tom, akým spôsobom nás ovplyvňuje religiozita. Inak rozmýšľa kresťan, inak moslim, inak ateista. Veľký rozdiel je aj medzi kresťanom v súčasnosti a kresťanom v stredoveku.  Už len v tom akú úlohu zohrával kedysi pápež a panovník z vôle božej. Autorita kedysi daná výlučne Bohom je dnes odvodená od jednotlivca (napr. voľby).

V konečnom dôsledku všetky vyššie uvedené prvky nachádzajú uplatnenie v našich túžbach po uspokojovaní potrieb. Fyziologických, materiálnych a duševných. Uspokojovať ich môžeme len vďaka našej vôli po moci. Pretože táto vôľa je daná každému jednotlivcovi, je život súčasne bojom o presadenie sa. Tento boj má mnohoraké podoby.  Bojujeme o získanie prevahy svojim vzdelaním, o kariérny postup , snažíme sa ovládnuť svojho partnera. Bojujeme o nezávislosť. Bojujeme o politickú moc tým, že sa usilujeme obmedziť nezávislosť iných. Bojujeme o sexuálnu prevahu. A tu sa môžeme pristaviť pri tom, čo som spomenul vyššie. Pri jej osobitnej úlohe v živote jednotlivca ale ešte viac v živote spoločnosti. Sexualita – inak povedané normy, ktoré regulujú vzťahy medzi ľudmi (nielen medzi mužom a ženou, ale aj medzi rovnakými pohlaviami) –rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje ostatné prejavy túžby po moci (vývoj vplyvu cirkvi, napríklad spovede). Dejiny sexuality tvoria paralelu s vývojom spoločnosti (Michel Foucault: Dejiny sexuality). Je to zákonité. Sexualita je základnou podmienkou zachovania rodu.

Vďaka všetkým týmto podmieňujúcim prvkom sme rôzni. Nástup humanizmu pritom znamená pokles významu autorít v živote ľudí a posilňovanie úlohy jednotlivca. Vôľa k  moci, ktorá je hybným prvkom dejín, vedie k stretom medzi národmi (kedysi to bol boj medzi panovníkmi) rovnako ako aj bojom o funkcie, o ženu a podobne. Má ja podobu boja o presadenie názoru, cenzúry či politickej moci. Môže viesť k tragédiám, k ničeniu, ponižovaniu. Základným prostriedkom boja proti týmto negatívnym dôsledkom vôle po moci je rešpekt, ku ktorému vedie pochopenie príčin rozdielnosti medzi ľuďmi. To súčasne znamená aj potrebuje boja proti jeho opaku. Teda proti agresii, čo je dnes veľmi aktuálne. Či v rodine, v národnom parlamente alebo ak ide o agresiu Ruska proti Ukrajine.

Záver: Rešpektujme sa navzájom a bojujme proti agresorom.

 

 

 

 

 

 

Literárna dojmológia – Hermann Hesse: Narcis a Goldmund – o dvoch cestách ľudskej existencie

15.07.2026

Román Hermann Hesseho Narcis a Goldmund je román o mne, ale aj o tebe, aj keď si to možno neuvedomuješ, pretože je o ceste, ktorou prechádzame všetci, o našej existencii, o zmysle a cieľoch, ktoré sledujeme vedome či nevedome, pretože ja aj ty, žijeme v jednote nášho telesného ako aj duchovného života, napriek všetkých aj radikálnym odlišnostiam, vzdialenostiam, [...]

Literárna dojmológia o Veži od Williama Goldinga

14.07.2026

Kniha, ktorá sa nečíta ľahko, napriek tomu fascinuje. Román o temných stránkach ľudskej duše, no zároveň aj o dobre, ktoré fanatizmus dokáže pretransformovať vo svoj opak – na anjelov s kopytami. Aké aktuálne, keď pýcha a viera vo vlastné dobre vedú k hromadnému zabíjaniu. William Golding (1911 – 1993) je anglický spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za [...]

Schopenhauer: Prečo inteligentní ľudia vyhľadávajú samotu a vplyvní povrchnosť

20.04.2026

Schopenhauer nikdy neoslavoval osamelosť (izoláciu od života spoločnosti). Oslavoval samotu ako stav, v ktorom človek nie je rušený povrchnosťou, pottebou prispôsobovať sa a nosiť masku, v samote môže byť človek sám sebou. „Kto má veľa v sebe, potrebuje málo zvonka.“ Pre neho bol človek s bohatým vnútorným svetom prirodzene menej závislý od spoločnosti. Nepotrebuje [...]

Štefan Ziegler

Manipuláciou k jednotným potrebám a mieru

Štatistiky blogu

Počet článkov: 33
Celková čítanosť: 64564x
Priemerná čítanosť článkov: 1956x

Autor blogu

Kategórie