„Niekoľkokrát som vyjadril svoju mienku, že každý národ musí začať od seba, ba aj každý jednotlivec, a nie sa dať ukolísať falošnými politickými otázkami viny, musí skúmať nakoľko on sám so svojimi chybami, nevšímavosťou, zlozvykmi nesie vinu na vojne a všetkých biedach sveta, to je jediná cesta, ako sa možno vyhneme budúcej vojne. Neodpustia mi to, lebo sami sú, prirodzene, nevinní – cisár, generáli, veľkopriemysel, politici, noviny, nik si nemá čo vyčítať, nik nenesie ani najmenšiu vinu. Človek by si mohol myslieť, že svet je v najlepšom poriadku, ibaže pod zemou leží dvanásť miliónov zabitých ľudí. … Dve tretiny mojich krajanov čítajú tento druh novín, každé ráno, každý večer čítajú články v tomto duchu, každý deň ich niekto spracúva, nabáda, hucká, vyvoláva v nich nespokojnosť a zlobu, a cieľom tohto všetkého je zasa len vojna, tá budúca, čo príde a bude pravdepodobne ešte horšia ako predchádzajúca. To všetko je jasné a jednoduché, každý človek by to mohol pochopiť, keby aspoň hodinu rozmýšľal, dospel by k tomu istému záveru. Ale nik o to nestojí, nik sa nechce vyhnúť budúcej vojne, nik nechce ušetriť seba a svoje deti od budúcich jatiek, to by vyžadovalo určitú námahu. Hodinu rozmýšľať, vstúpiť do seba a poloziť si otázku, aký je môj vlastný podiel viny na neporiadku a na zlobe sveta – vidíš to nechce nik. …. pre mňa už neexistuje nijaká vlasť, nijaké ideály, to všetko je len dekorácia pre pánov, ktorí pripravujú budúce bitky. Nemá zmysel myslieť si, písať, hovoriť niečo ľudské, nemá zmysel nosiť v hlave dobré myšlienky – na dvoch-troch takýchto ľudí pripadajú denne tisíce novín, časopisov, prejavov, verejných i tajných zasadaní, ktoré sa usilujú opak a aj to dosiahnu.“

x

Komentár:

Napísal H. Hesse pred sto rokmi. Nie sme dnes v rovnakom bode, neopakuje sa už raz prežitá chvíľa? Nedekorujú dnešní páni rovnako svoje záujmy bojovnými a národnými heslami, ku ktorým pribudli dehumanizované ľudské práva, a nechýba aj dnes predovšetkým skúmanie samých seba, skúmanie vlastnej viny za stav spoločnosti a klímy na našej vlastnej pôde, ale aj na našej Zemi? Dnes bojujú a snažia sa do svoju pazúrov uchopiť davy rovnakí páni, rovnako „nevinní a spravodliví“, ako pred sto rokmi, a rovnako sa nezamýšľajú nad možnými dôsledkami, obeťami. Aké otázky si kladú vládcovia v Rusku, Ukrajine, USA, Európe, Izraeli, Iráne či v našej krajine? A aké otázky im kladú noviny, písané a hovorené slová? Nájdu sa možno dvaja-traja stojaci proti stovkám. Zmenil sa objekt, subjekt sa však nezmenil.