Je to zložitá otázka. Poslanci nedosiahli zhodu, zato ale rovnováhu. Vďaka im za to. Ako dieťa som skúšal dosiahnuť rovnováhu na takej kyvadlovej hojdačke, ktorá sa pohybovala taktiež na hrane, na železnej hrane. U nás, deťoch, bol problém v nevyváženej hmotnosti osôb na dvoch koncoch, končil plačom. Tento problém poslanci nemajú. Sú vyvážení. Len náhodou podľa príslušnosti k opozícii a náhodou podľa príslušnosti ku koalícii. Je to náhoda, som o tom presvedčený, pretože každý poslanec musí hlasovať podľa vedomia a svedomia. A prečo hlasovali poslanci v danom prípade tak, že vznikla rovnováha, vysvetlím nižšie.
Poslanci majú svedomie, lebo sú svedomitý. Svedomite si naštudovali, čo to znamená 15 rokov právnickej praxe, a dokonca k tomu majú aj presnú definíciu. Definícia je v tomto prípade niečo ako slohová úloha maturanta. Dlhá a nezrozumiteľná. Teda na jednotku. Vďaka tomu možno rôzne chápať jeden a ten istý text – to sa stáva bežne hlavne ľuďom, ktorí rozhodujú o tom, čomu nerozumejú.
So svedomím je to ešte zložitejšie. Nikdy nie je zadefinované – na rozdiel od definície právnickej praxe – čo obsahuje. My, niektorí, vieme,
že existuje podvedomie, o ktorom nevieme, že existuje,
potom máme normálne vedomie, ktoré bežne poznáme a poznávame od 2 rokov do smrti,
a dokonca ešte aj nadvedomie, ktoré tiež poznáme, len nevieme, že je to nadvedomie.
Poslanci to všetko dobre vedia, veď preto sú poslanci, ale, žiaľ, pretože to nie je nikde predpísané, ani v pravidlám chovania v prípade výbuchu atómovej bomby, čo všetko zahŕňa vedomie, nemôžu oni (príp. ony) vedieť, a ani my to nevieme, ktoré vedomia obsahuje poslanecké vedomie. Poviem len svoj názor.
Podľa mňa súčasťou poslaneckého vedomia je aj podvedomie, ktoré vyvoláva bez aktívneho prispenia poslanca reflexívne pudy na záchranu rodu – a k tých pudom určite patrí lojalita k tým, ktorí ich živia. Preto hlasujú pudovo opoziční poslanci proti dostatočnej právnickej praxi kandidáta na ústavného sudcu, ktorý patrí ku koalícii, a koaliční poslanci hlasujú opačne. Naopak, nadvedomie, ktoré obsahuje rôzne spoločné normy ako zdvorilosť, zvyky, tradície, spoločenské normy, teda to, čo na nás pôsobí kdesi zhora (nezamieňať z desatorom), v poslaneckom vedomí nemôže byť obsiahnuté, lebo by pôsobilo kontraproduktívne, a často v rozpore s podvedomím, teda v rozpore s pudom záchrany poslaneckého mandátu v budúcom volebnom období.
Výsledkom je úvodom spomínaná rovnováha pri hlasovaní. Treba si to vážiť, lebo nie vždy pôsobia záchranné pudy v obidvoch smeroch s rovnakou intenzitou. A keď je hojdačka v rovnováhe, nie je problém zlízať so zmrzliny smotanu. Aj keď zmrzlina mrazí. No a čo. Smotana je smotana. Na ktorej strane bude nakoniec smotany viac, tá strana vyhrá. Pokojne zosadne z hojdačky. Kým druhou stranou to treskne silne o zem. Mám to vyskúšané, tiež som sa ako dieťa hojdal. Ale už nie ako dospelý. Poslanci sú ale … poslanci.
(Prosím neberte ma vážne, všetkých poslancov si vážim. Zaslúžia si to.)