Založ si blog

Raj na zemi. Kapitola XV.

ZLÉ SPRÁVY

 

Dnes, piatok poobede, vládne v celom centrálnom regióne neobvykle horúci letný deň, ale aj neobvykle nervózny Glob.  Dôvod poznajú len členovia najvyššej rady a veliteľ hasičov.  Neistota a obavy zakotvili ale len v Globovej hlave. Ostatní členovia najvyššej rady a aj veliteľ hasičov veria v správnosť Globovho rozhodnutia a nepochybujú o potrebe, pozitívnom výsledku a užitočnosti zásahu. Glob, nositeľ jedinečného, neobvyklého rozhodnutia,  sa opäť zdvihol zo stoličky, pristúpil k oknu a sleduje ruch na ulici.  Hasiči meškajú.  Vracia sa k stolu, kladie pred seba list papiera, berie do ruky pero, na chvíľu akoby sa zamyslel a kladie ho naspäť na stôl, ale príliš na kraj, takže pero sa skotúľalo zo stola a zazvonilo o keramickú dlážku, dvakrát poskočilo a skrylo sa pod stolík  na kolieskach s dvomi prázdnymi zásuvkami. Glob sa zohol, odkopol vozík, zdvihol pero zo zeme a hodil ho do koša na papier. Prázdny list papiera zobral do ruky, pokrčil ho, strčil do vrecka nohavíc. Vstáva a vracia sa k oknu.

Je jednoduché rozhodovať o osude ľudstva, lebo ľudstvo je anonymné, ľudstvo je štatistická entita, ale rozhodovať o živote a smrti konkrétneho človeka, keď má niekto takúto moc, nie je jednoduché a bolí to.  Je ľahšie vydať rozkaz: vybombardujte to nepriateľské hniezdo, ako dať rozkaz – zabite Johna, Adama, Luciu a jej deti. John, Adam, Lucia, dieťa, on alebo ona, existujú, stravujú sa a milujú, čítajú knihy, pohybujú sa vlastnou silou, majú vôľu, hľadia na nebo, na stromy, učia sa poznávať svet hlavou a zmyslami, a tu zrazu niekto vzdialený, neznámy, rozhodne o ich smrti. Akoby neboli, nemali žiadnu históriu. Prázdno. Keď človek zomrie a súčasne stratí svoje meno započítaním do štatisticky mŕtvych, je to to isté, ako keď zabijeme Boha neprijatím jeho lásky. A keď štatistika sedí, je svet krásny, bez ohľadu na počet mŕtvych? Keď štatistika sedí, je svet farebnejší?

Štatistika. Glob zrazu, akoby si na niečo spomenul, pribehol k dverám, za ktorými bola kancelária jeho sekretárky, naširoko roztvoril dvere a hlasno zakričal: „Pani Holubová.“   Vbehol do miestnosti, a ešte raz zakričal: Pani Holubová, doneste mi tú štatistiku.“ Pani Holubová, sekretárka predsedu najvyššej rady, nemala taký sluch, aký by sa mohol na takejto pozícii očakávať. Alebo, možno práve preto, a aj vďaka iným obmedzeniam, bola pre túto prácu tá najvhodnejšia osoba.

Áno, už idem, už sa vám to nesiem“. Do miestnosti vstúpila pani malého vzrastu, už v dôchodcovskom veku, oblečená v bielej sukni a bielej blúzke s červenou ružou zastoknutou v gombíkovej dierke.  V ruke držala kus papiera, ktorý položila pred Globa.

Nie túto, to je štatistika jázd služobných vozidiel, pani Holubová“, kričal Glob n svoju sekretárku.  Ťažko rozlíšiť, či z rozčúlenia, alebo len sa snažil, aby mu pani Holubová aj rozumela.

Ráno som vás predsa žiadal, aby ste mi pripravili štatistiku ľudských zlyhaní, už ste zabudli?“

Nie nezabudla, veď viete, že ja nezabúdam, zle som sa pozrela, len som zobrala zo stola iný papier. Hneď Vám tú štatistiku prinesiem.“

Pani Holubová sa vrátila späť do miestnosti a o chvíľu Globovi kládla na stôl tu správnu štatistiku s gestom úspešnej sekretárky, pyšnej na svoju prácu.

Výborne, pani Holubová, ďakujem vám“. Glob krátko pozrel na kus papiera, pozrel na jednu prednú, potom zadnú stranu.

Pani Holubová, prečítajte mi to, prosím.“

Glob si vždy dal rád predčítavať akékoľvek pozitívne správy, znásobovalo tu jeho pôžitok z dobre vykonávanej práce.

Rada, pán Glob.“

Pani Holubová si nasadila na nos hrubé okuliare, pretože okrem sluchu jej dobre neslúžili už ani oči, chytila papier opatrne do ruky, ruku pred seba natiahla, pretože z blízka jej nepomáhali ani okuliare, a začala čítať:

Správa o štatistickom vývoji ….“

„Nie, všetko mi nemusíte čítať, iba čísla. A to, čo je napísané pri tých číslach.

Päť, dvanásť ….“

„Ale aj ten text, pri tých číslach.“

Pani Holubová sa nakrátko zamyslela a povedala: „Ja som presvedčená, pán Glob, že budete mať radosť.“

Čítajte!“ Glob sa pozrel cez okno na ulicu. Hasiči ešte neprišli.

Tak teda: celkový počet zaznamenaných ľudských zlyhaní tristodvadsaťsedem, z toho v Afrike  120, Európe 176 …“

To nemusíte, iba tie hrubým písmom napísané čísla.“

Z toho dvestopäťdesiatjeden bez škodovej udalosti, sedemdesiatpäť so škodovými udalosťami nepatrného rozsahu a dve zlyhania s potenciálne nebezpečným dosahom.“

A tam na konci je čo napísané? A ešte je tam jedno číslo v percentách.“

Áno tridsaťosem percent tento týždeň, osemdesiat percent za kalendárny rok“.

A čo znamenajú tieto čísla

Pokles. Pán Glob, to je úžasné, pokles.“

Pokles…“.

Pani Holubová hľadala chvíľu na papieri správnu odpoveď: „Pokles počtu ľudských zlyhaní za rok v percentách.

A je tam ešte niečo napísané o tých dvoch potenciálne nebezpečných zlyhaniach?“

Neviem“, odpovedala pani Holubová váhavo. „Skúsim to nájsť.“

Pokiaľ pani Holubová hľadala odpoveď na Globovu otázku, Glob opäť pristúpil k oknu, a pozrel sa na ulicu. No konečne. Pred budovou stálo požiarnické auto, jednoznačný signál, že správa na ktorú Glob čakal, konečne dorazila.

Už to mám. Kontrolóri v Himalájach objavili na sieť nepripojeného mnícha s podstatným vplyvom na ľudí v jeho okolí a v podtatranskej oblasti bola identifikovaná …“

Dobre stačí, pani Holubová, môžete odísť a dobre za sebou zatvorte dvere.“

Pani Holubová si očividne vydýchla, usmiala sa na Globa, položila štatistiku na stôl a odišla. Nezabudla za sebou zatvoriť dvere od svojej pracovne.

Glob vytiahol spod stola červený plášť, obliekol si ho a zarecitoval verš, ktorý mu preletel hlavou:

Aký to žiaľ a aká na mňa rozkoš čaká. Keď búrať smiem, čo sám som v pote postavil.“

Glob vytiahol zo zásuvky stola nožničky a začal si nimi čistiť nechty. Skôr ako stihol návštevník zaklopať na dvere, zakričal: „Vstúpte“.

Dvere sa pomaly otvorili a do miestnosti opatrene vstúpil hlavný hasič  zaodetý do čierneho obleku, s malou kyticou lúčnych kvetov v pravej ruke.  Zostal stáť tesne pred dverami a čakal, kým ho Glob neosloví.

Glob si ešte chvíľu čistil nechty, odložil nožničky, vstal a pristúpil k hasičovi, zobral mi z ruky kvety a hodil ich do koša.

Mám dojem, že už zvädli, nechal si ma dlho čakať“.

Hasič zakýval mierne hlavou, akoby na súhlas a čiastočne na ospravedlnenie.

Tak podaj hlásenie. Keď tu už postávaš, mohol by si ma aj informovať.“

Úloha  je splnená, pán predseda.“

Glob sa naklonil tesne až k uchu hasiča a zašepkal: „Hlasnejšie a obšírnejšie.“  Odišiel od hasiča ku stolu, sadol si a pokynul hasičovi, aby pristúpil bližšie.

Úloha bola splnená podľa zadania. Pán predseda.“

Takže, ….?“

Na miesto mimoriadnej udalosti sme dorazili v určenom čase a vykonali sme nariadenú činnosť.“

Áno, …?:

Dorazili sme na miesto, zaujali pozície na kraji lesa a vyzvali sme obyvateľov, aby vyšli von.“

A..?“

Vyšla jedna žena...“

A ..?“

Hasičovi robila úloha rozprávača problémy a Globa bavila táto situácia .

A potom sme začali konať. Jeden z hráčov začal konať.“

Múdry hráč a ty?“

Vydal som rozkaz.“

Ktorý bol zrejme už vykonaný, výborne veliteľ a aký rozkaz?“

K vykonaniu nariadenej eliminácie“, vyhŕkol hasič.

Konkrétne.“

Osoba, figurína, tá žena, konkrétne, prestala žiť. Nedýchala.

Ide to z teba ako z chlpatej deky, skús zo seba dostať aspoň dve tri súvislé vety, ešte stále neviem, ako ste splnili nariadenie. Pred dom vyšla žena a niekto z Vás sa  nevedel dočkať … To som pochopil a ďalej? Čo sa dialo, a trochu obšírnejšie.“

Dobre obšírnejšie. Potom sme išli k chate a niekto ju už zamkol. Ale boli to slabé dvere a nebolo problémom ich vyraziť. Hráči potom vošli dnu a začali hru. Skrývali sa, niektorí kričali, prosili alebo nadávali.  Aj dosť hrubo. Hráčov to trochu zmiatlo, pretože v počítačových hrách sa nezvyknú používať hrubé nadávky. Hráči ich naháňali, ale chata je to malá, a preto si niektorí sťažovali, že je to ľahká hra, a trochu si ju sťažili.

Ale to nebola hra, a ty to vieš, netvár sa, akoby si to nevedel.  Akciu bolo treba riadne dokončiť.“

Ale hráči to nevedeli, nesmeli vedieť, nedalo sa inak, musel som im to dovoliť,  a tak ich vypustili z chaty von a body sa počítali najprv len za zásahy do nôh, aby zostali nažive ešte pre ďalšiu hru. Prepáčte, pán predseda. Preto som sa omeškal.

Akú hru?“

Keď ich postrieľali do nôh, už nevládali stáť, a tak ich priviazali o stromy a spravili si z nich terče, a tu sa bodovali sa len smrtiace strely. Problém bol len s prvou zastrelenou ženou. Bola tehotná, a preto strelec  požadoval pripísať dva body. To nebolo v pravidlách, a tak sa aj hádali, a kým sa dohodli figuríny zatiaľ skučali, nariekali, prosili.

Globovi prišlo nevoľno, zdvihol sa mu žalúdok, keď si spomenul na Jedného, ako s ním pred rokom, alebo to bolo dávnejšie,? čo s ním debatoval priateľsky v kaviarni hotela. Na rozdiel od ostatných, jeho poznal osobne, a preto sa mu zjavoval jeho obraz, obraz človeka s prestrelenými nohami, rozstrieľaným bruchom, celého zaliateho krvou. Ovládol sa, a nedal na sebe nič znať.

Takže ste ich dostali všetkých šiestich?“

Áno. Tú ženu a všetkých mužov.“

Tú ženu a všetkých mužov?“ Globovi sa v hlave zrodilo nepríjemné podozrenie.  „A koľko tam bolo mužov?“

Hasičovi došlo, že sa preriekol.  V chate žili dve ženy a štyria muži. Všetci muži, to sú len štyri osoby. Štyri osoby a jedna žena. To je päť postáv.

Áno, všetkých mužov?“

A všetky ženy?“

Hasič mlčal.

Takže, ako? Preboha, veliteľ, hovorte.“

Hasič pochopil, kam Glob mieri a preto mu bolo zaťažko klamať: „Všetky? Nie, bola tam jedna. Len tá  tehotná. A jej dieťa. To je šesť osôb.“

Glob vyskočil zo stoličky, uvedomoval si, že takéto osoba bez kontroly, ktorá možno aj bola svedkom streľby, počula náreky a hádky hráčov, je ako neriadená bomba, ktorá môže kdekoľvek v ktorúkoľvek chvíľu dopadnúť, vybuchnúť, črepinami zasiahnuť srdcia, zasiať v nich semená pochybnosti a spôsobiť nenapraviteľné škody. Nielen spôsobiť škody, ale doslova zničiť celé dielo.

Mali ste v pokynoch uvedenú jednu nenarodenú bytosť? Nemali. Jedna vám ušla,“ nasyčal Glob na hasiča.

Neušla, nedalo sa, nebola tam“.

Nebola tam? Ako to? Nemali ste potvrdené od kontrolóra, že sú všetci v chate?“

Nie nemali, nehlásil sa a my sme si mysleli, že asi preto, lebo je všetko v poriadku. Inak by asi poslal správu.“

Ľudské zlyhanie, hneď dve chyby na jednom mieste, v jednom čase. Kontrolór neposlal správu a hasič, tu ako veliteľ hry, si neoveril, či sú všetky osoby prítomné. Bude to treba zohľadniť aj v štatistikách.

Spôsobili ste, možno, katastrofu s  dôsledkami, ani si nedokážete predstaviť s akými dôsledkami“, rozkričal sa Glob.  „A hráči, bolo im sľúbených šesť postáv, nesťažovali sa, že jedna chýba  a kde sú teraz?“

To nenarodené dieťa, oni ho tiež počítali za postavu z hry. Hráči si  nič nevšimli. Odviezol som ich na letisko a odleteli domov. Prechádzka a hra, aj naše lesy, sa im páčili. Všetko. Nesťažovali sa. Oni sú spokojní, s nimi problémy nebudú.“

Ale len ak sa nedozvedia, že to nebola hra, ale že zabíjali živých ľudí!“

Ako by sa to mohli dozvedieť.“

Ako ti to myslí v tvojej dutej hlave? Tá žena, ktorá ušla, asi nebude mlčať!“

A kto ju bude počúvať?“

Počúvať? Každý. Niekto uverí niekto neuverí. Stačí aby uverila hŕstka, hŕstka, aj jednotlivec dokáže vyvolať paniku a je koniec. My sme ľudom zobrali ich potreby a túžby, ale rozum a vedomie, pocit zodpovednosti voči sebe samému, ich ego, sme im zatiaľ ešte nedokázali vziať! Musíme tú ženu ihneď nájsť a vyhlásiť pátraciu akciu, ale tak, aby to ľudí neznepokojovalo a nezačali pochybovať o svojej bezpečnosti.“

Glob sa zamyslel. Bude treba riešiť dva problémy. Treba určiť osobu zodpovednú za vykonanú likvidáciu pre prípad, že sa čokoľvek z tejto nevydarenej akcie prezradí, a je potrebné veľmi rýchlo nájsť ženu, ktorá unikla eliminácii, a to tak, aby na verejnosť nepresiakla pravda. Masa s pravdou nevie racionálne zaobchádzať. Ale ako zorganizovať široko založené pátranie , bez toho, aby sa niečo prezradilo?

Zlyhali ste hasiči, najmä ty, neoveril si prítomnosť všetkých cieľov na mieste hry, zlyhal aj  kontrolór, je pre mňa sklamaním, trpkým, trpkým sklamaním, neinformoval ťa tak ako mal.  Máš šťastie, veľké šťastie, budem ťa potrebovať pri pátraní, tvoja vernosť a zodpovednosť za čin, je dúfam, nie verím, musím tomu veriť, je neotrasiteľná, a preto mi sem pošleš hlavného dozorcu, nie telefonicky, osobne ho dovedieš, jeho, ktorý za kontrolóra  nesie hlavnú zodpovednosť. Na dôležitú misiu vyslal idiota.“

Glob pri svojej rečí ťažko dýchal, ako starec nad hrobom nahnevaný na zberačov úrody. Pozrel sa hasičovi do očí a uvidel v nich svoj strach, ten spôsob strachu, ktorý je vyhradený len biskupom, Ježišovým apoštolom, tým ktorým je zverené stráženie posledného tajomstva. „A ja som prvý medzi biskupmi a v prstoch žmolím svoje dielo“, pomyslel si v duchu skúmajúc oči mlčiaceho podriadeného. Obidvaja muži mlčali, ticho narúšal len slabý šum z ulice a preto Globa samozrejme prekvapila hlasná a výsmešná reakcia na jeho myšlienku, ktorá prišla spod písacieho stola: „Že vraj biskup, vraj prvý z biskupov“, ozval sa prvý hlas.

Je to obyčajný vrah, hlúpy vrah, zmätkár“, pokračoval druhý hlas.

Ale onedlho sa na ňom dobre zabavíme, doplnil tretí hlas.

Dievčatá. Glob sa pod stôl ani nepozrel, už si zvykol, že sa objavujú nečakane, trepú hlúposti, vyrušujú, len mu nešlo do hlavy, ako sa dostali nepozorovane pod stôl. Najprv ale treba vybaviť hasiča. Nechce sa kvôli nim zdržiavať, najbližšie nutné úkony sú veľmi naliehavé. Glob sa zahnal rukami, aby odohnal tri muchy, ktoré mu krúžili okolo hlavy, prerušil mlčanie a zmierlivým hlasom vysvetľoval veliteľovi hasičov:

„Potrebujeme vinníka a v prípade potreby pôjde do školiaceho koncentračného tábora na prevýchovu, ak si to budú vyžadovať nálady ľudí.“ Glob sa postavil, chytil hasiča pod pazuchou a pomaly ho odvádzal od stola smerom k dverám. „Tentoraz bude vhodné čerpať z  historických skúseností predchádzajúcej éry. Výnimočne. A pošleš mi sem aj vedúceho spravodajstva – na Holubovú sa v tomto nespolieham – ten nahrá s hlavným dozorcom  – zatiaľ pre archív –  rôzne verzie priznaní pre všetky možné budúce situácie, ktoré ale musia končiť objatím previnilca s odpúšťajúcim, teda so mnou, na znak odpustenia. So mnou ako symbolom mierového ľudstva bez násilia a trestov. Nemôžeme ho trestať tak ako si zaslúži, pretože žijeme vo svete bez násilia. Napriek herným chybám. Potom musí zmiznúť, opitý v kobkách alebo inak, ako nositeľ informácií, pre ktoré nie je akreditovaný, predovšetkým informácie o vlastnej vine.  Aj tu bude treba čerpať z prehistorických skúseností. Chápeš? Nechápeš. Ak aj chápeš, nepriznaj sa k tomu.

Táto vec je teda vybavená. A zatiaľ čo hasič zostal stáť v pomykove pri dverách, Globove myšlienky sa teraz sústredili na Stajla a na ženu, ktorá sa pohybuje niekde v blízkosti so zápalnou šnúrou, ktorá možno už horí.  Ja teraz sa spojím so Stajlom. Bude treba pripraviť, zorganizovať, naprogramovať a spropagovať  celosvetovú internetovú hru „Hľadá sa diverzantka“.

Glob sa vrátil ku stolu. sadol si  a vytiahol zo zásuvky stola niekoľko fotografií.  jednu vybral, položil ju pred seba na stôl a  opäť oslovil hasiča.

Tu je jej fotografia.  Stane sa teraz najznámejšou svetovou celebritou. Veľmi pekná žena, skoro dieťa, škoda že je  len figurínou.“ Hasič, ktorý takmer nedýchal, si  zhlboka vydýchol. Uľavilo sa mu.

Ak teda dovolíte, ja by teda odišiel a priviedol toho dozorcu.“ Hasič chytil kľučku dverí s čelom stále otočeným ku Globovi, skrčený, aby bol v strehu pred nečakaným útokom.

Ešte si tu?“ zrúkol Glob na hasiča, „a z budovy sa v žiadnom prípade nevzďaľuj, je takmer isté, že ťa dnes ešte bude potrebovať“. Keď hasič za sebou zavrel dvere, zobral Glob do ruky mobilný telefón a vyťukal Stajlové číslo. Telefón dlho vyzváňal.

 

Keď telefón aj na tretí pokus prestal vyzváňať bez toho, aby sa niekto na druhej strane ohlásil, Glob s neblahým tušením zapol svoj počítač, aby skontroloval Stajlovu dnešnú aktivitu. Dnešná akcia zameraná na elimináciu nezosieťovaných ľudí v chate zamestnala jeho pozornosť natoľko, že si na počítač spomenul až teraz, keď už bolo po všetkom a hasič opustil pracovňu svojho šéfa. Ďalšie zrniečko piesku v presne pracujúcom súkolesí života. Počítač sa o niekoľko sekúnd rozsvietil a predostrel  mu ďalšie nepríjemné prekvapenie. Zistil, že Stajl  na počítači celý deň nevykonával žiadnu činnosť, po prvý raz odo dňa, v ktorom si ho najal.  Globa okrem potu z tepla zalial aj neznámy pot vyvierajúci z pokožky dôsledkom triašky, ktorá ním prebehla od hlavy až po končeky prstov na nohách. Zabudol na hasiča a hlavného kontrolóra, je nevyhnutné vykonať kontrolu na mieste.

Pani Holubová, nech mi pristavia auto“, zakričal. Uvedomil si ale, že pani Holubová, ho pre svoju hluchotu nemôže počuť, tobôž nie cez zatvorené dvere.  Opäť sa chopil telefónu, aby požiadal o pristavenie auta svojho vodiča, keď sa zrazu rozleteli dvere a do miestnosti sa vrútili ako lístie unášané predbúrkových vetrom Globove dievčatá. Pred chvíľou boli pod stolom, a teraz prichádzajú dnu cez dvere. Na rozdiel od pani Holubovej počuli jeho volanie.

Nevolaj, Glob, pani Holubovú, veď máš predsa nás, mi ti potom zavoláme taxík, ale najskôr nás musíš chvíľku zabávať“, prehovorili všetky tri naraz, zborovo a rozladene.

Vy chodíte za mnou len vtedy, keď na vás nemám čas, alebo mám zlú náladu, teraz odíďte, taxík nepotrebujem, mám svoje vlastné auto, vami sa zaoberať nebudem, na hlúposti nemám čas.“ Globov hlas znel podráždene a nikto okrem dievčat by nemal odvahu mu odporovať.

My za to nemôžeme, ty si nás vychoval, privlastnil si si nás, a my rady vždy včas prídeme.“, povedala prvá. „No nemám pravdu?“, obrátila sa na svoje priateľky.

Aj keď nás nemá rád, dovolí nám rásť. Šatí nás, kŕmi“, doplnila druhá a chytila tretiu za ruku.

Lebo nie si schopný bez nás žiť, vie, že len smrť nás rozdelí, a my ho preto máme radi a odpúšťame mu, aj keď je na nás hrubý“, prehovorila aj tretia a chytila prvú za ruku.

Zver sa nám, čo ťa trápi, zver sa, vnímaj ako sme pospájané cez teba, veď aj tak všetko vieme?“, vyzývali Globa sediaceho na stoličke dievčatá,  obkolesili a pochytali ho za plecia a ruky.

Ja si myslím, že sa trápi kvôli nám“, povedala prvá.

A my ho pritom tak pekne a milo hladkáme, prestupujeme ním, otepľujeme “, povedala druhá.

A sme ochotné urobiť čokoľvek, čo by ho potešilo“, dodala tretia.

Venujte sa nám chvíľku, prosím“, prehovorili všetky tri naraz.

Glob si oslobodil ruky a chcel sa zdvihnúť, ale dievčatá ho vtlačili späť na stoličku.

Dievčatá, mám dôležitú prácu, zdržujete ma, oslabujete, príďte sa mnou večer, nie sem, domov, tak to bude lepšie, vo večernom osvetlení, v posteli, vo chvíli zaspávania budeme všetci krajší, v tme, keď sa sfarbia všetky hriechy“, skúsil Glob presvedčiť dievčatá zmierlivým spôsobom.

Krajší iste, ale bolestnejší, najviac bolesti prežíva človek v posteli“, povedala prvá.

Ale on si myslí, že na tom  vôbec nezáleží, musíme byť pekné a on môže byť zlý“, smutným hlasom doplnila druhá.

Ja predsa nie som zlý. Viete, tušíte aspoň trochu,  aké veľké je moje dielo a aké šťastie prináša ľudstvu, koľko trápenia ho ušetrím, koľko slzavých údolí ľuďom ušetril?“, začal sa brániť  Glob.

Ušetril sĺz, pre horšie dni? Kde nieto sĺz, tam nie je ani smiechu a my sa chceme smiať“, prihovorila sa Globovi tretia a strčila svoju tvár Globovi pred nos, aby mu ukázala svoju strašne vážnu tvár.

Aká som, páčim sa ti?“, dodala.

Páči sa ti?“, spýtali sa prvá a druhá dievčina.

Dajte pokoj dievčiská“. Glob sa pokúsil ich od seba odstrčiť. Dievčatá sa ale pevne chytili stola i stoličky.

Nepáčime sa mu“, povedala prvá.

Možno sa mu aj páčime, ale sme pre neho nudné“, pridala k nej poznámku druhá.

Tak nech nás neprovokuje, stále neprivoláva“, dodala tretia.

Ak ma okamžite nepustíte, tak vám garantujem, že skončíte veľmi zle“, kričal na dievčatá Glob, pričom sa mu podarilo trochu sa nadvihnúť.

Ako zle? Ako tí v chate? Nie, milý náš Glob, ty predsa vieš, že nás sa nezbavíš, to sa nedá“, povedala prvá.

Nedá“, zdôrazňovala druhá

Môžeš nás len zahlušiť, príkazmi prehlušiť, na chvíľu, vždy nanovo o kratšiu chvíľu,“  dodala tretia.

Glob dovolil dievčatám, aby ho zatlačili späť na stoličku.

Možno sa ti podarí utekať, my sme ale v mysli stále s tebou, sme tvoje najspoľahlivejšie tvory. Utiecť sa nám nedá, že dievčatá?“, obrátila sa prvá na druhú a tretiu.

Druhá a tretia prikývli: „Nedá, nedá!“

Z mozgu, z centra myslenia, snov, vedomia, nás sa vyhnať nedá“, vykrikovali druhá a tretia.

Nepošleš na nás samopalčíkov, guľometčíkov , lebo nás potrebuješ. smutne by si skončil bez nás“, povedala prvá.

Bez slávy“, doplnila prvú druhá.

Každý bohatý, mocný, úspešný potrebuje takéto dievčatá, keď si chce oddýchnuť a nepracuje“, pokračovala prvá.

Alebo keď sa chce zabaviť sa s takýmto dievčaťom,“ poznamenala tretia vážnym hlasom a natiahla ku Globovi teatrálne svoje ruky.

Dievčatá medzičasom Globa pustili, Glob ale napriek tomu zostával sedieť za svojim pracovným stolom a pôsobil, akoby dievčatá ani nepočúval a nad niečím rozmýšľal.

Zabavíme ho?“, spýtala sa prvá.

Neviem, skúsim, ale vyzerá, že mu dnes ideme mimoriadne na nervy“, nabrala odvahu druhá.

Pristúpila ku Globovi , sadla si mu na kolená, priložila si jeho ruky na svoje prsia a pobozkala ho na čelo. Chvíľu tak obidvaja nepohnute sedeli.  Prvý sa pohol Glob, pomaly odtiahol ruky z dievčiných pŕs a chytil sa za čelo. „Strašne ma bolí hlava“, povedal akoby pre seba a pokojne pokračoval. „To kvôli Vám, lebo ste sem prišli práve teraz, keď vás vôbec, ale vôbec nepotrebujem. Vylezte mi z hlavy, prosím, treba mi čistej hlavy, vyprázdnenej od vzruchov, čistej, aby dokázala priamočiaro myslieť. Vypadnite čarodejnice.“

Nevedomosť ako božie požehnanie

13.06.2019

Nevedomosť ako božie požehnanie (úryvok z Raja na zemi) „Vy ste mi ale nebol ohlásený“, oslovil Stajla muž, ktorého Stajl vyhodnotil ako radového zamestnanca železničnej spoločnosti bez viac »

Krásne dievčatá a svedomie

05.03.2019

Ak sa ten, kto riadi svet - tak ako Glob - dopustí zločinu, o ktorom sa môžu dozvedieť jeho podriadení, občania, potrebuje dobrého a verného marketingového manipulátora – Stajla, ktorý viac »

Raj na zemi vďaka globalizácii

05.02.2019

RAJ NA ZEMI VĎAKA GLOBALIZÁCII Veľké a silné medzinárodné korporácie majú vo svete stále väčší vplyv, ich trend smerujúci k zvyšovaniu ziskov s podporou politiky postavenej na súťaži viac »

andrej babiš, ANO, česko

Babiš po schôdzke so Zemanom: Spor je ukončený. Žiadna kríza nie je

20.08.2019 20:47

Meno nového nominanta ČSSD na funkciu ministra kultúry sa však prezident od premiéra údajne nedozvedel.

deti, škôlka, vakcína,

Výrobcovia sa boja výpadku vakcín

20.08.2019 19:00

Od januára by sa mal upraviť očkovací kalendár tak, že vakcináciu proti mumpsu, ružienke a osýpkam absolvujú nielen jedenásťročné, ale aj šesťročné deti.

vlada, pellegrini,

Pellegrini v stredu povie, či ostáva v Smere

20.08.2019 18:22

Pellegrini už dlhšie patrí medzi vrcholových členov strany, s postojmi ktorých sa Fico dostáva čoraz častejšie do rozporu.

Trenčín

Mestám stále nevonia, že ľuďom zostane viac z daní. Prídu o milióny

20.08.2019 18:06

Únia miest Slovenska nesúhlasí s návrhom novely o dani z príjmov z dielne strany Most-Híd. Milióny eur budú chýbať v rozpočte samospráv.

Štefan Ziegler

Manipuláciou k jednotným potrebám a mieru

Štatistiky blogu

Počet článkov: 29
Celková čítanosť: 24815x
Priemerná čítanosť článkov: 856x

Autor blogu

Kategórie