vychor

Angažovanie Stajla

Pred Stajlom sa týčil mierne rozkročený muž v stredných rokoch, vyššieho vzrastu, s príjemným úsmevom na masívnych perách a pod strnulými zelenohnedými očami, ktorý nebol ani podlízavý, ani ironický. Stál pri posteli s rukami vo vreckách čierneho plášťa, akoby chcel poznamenať: Neboj sa, moje ruky ti neublížia, pokúsim sa byť tvojim priateľom. Stajlovi pripomínal skôr posla dobrých správ než votrelca, hoci to bol votrelec.  Jeho vzhľad charakterizoval najmä dlhý čierny plášť, spod ktorého vyčnievala ostrá červená farba topánok, a dvojfarebný zeleno-červený klobúk na návštevníkovej hlave pokropený dažďom, s kvapkami pomaly niekoľko minút dopadajúcimi na Stajlovú perinu.  O otvorené okno spálne sa opieral drevený rebrík, ktorého obvyklé miesto je v kôlni.

Stajl sa posadil v posteli s úmyslom rázne vstať, nepozvanú návštevu vykázať tak, že ju najprv pozdraví a potom zvýšeným hlasom požiada, aby sa mu ohlásil – ak prišiel s dobrým úmyslom – vo vhodnejšej dobe. Ale kým tak učinil, zapochyboval, pretože ho možno niekto poslal s dôležitou správou, a tento pán sa kvôli nemu plahočil dažďom a vetrom, ktovie odkiaľ, a ešte si dal tú námahu, aby priniesol rebrík z kôlne a vyšplhal sa po ňom do spálne, aby sa nedozvedeli o jeho prítomnosti ostatní členovia rodiny. A tiež sa mu nezdalo vhodné začať nepríjemný rozhovor v posteli s niekým, kto sa nad ním týči a má nad ním neodškriepiteľnú prevahu zdôraznenú elegantným plášťom.  A tak sa stalo, že s pootvorenými ústami zaváhal v dôsledku pochybností o správnosti každej z možných reakcií s tým, že sa netreba unáhliť, ale pozorovaním treba najprv získať informácie a až potom sa vysloviť.

Aj muž Stajlovi rukou naznačil, že netreba hovoriť a Stajl sa podriadil.  Nech on prehovorí prvý. Ten však sa tiež neponáhľal, akoby čakal na vhodnú chvíľu.

Pri vchodovým dverách zazvonil zvonček a cez otvorené okno spálne prenikalo dnu zavíjanie zmoknutých dedinských psoch  krčiacich sa pre strach z búrky na miestach, ktoré si pudovo zvolili na prežitie.  Muž otočil hlavu k dverám oddeľujúcim miesto, na ktorom sa nachádzal, od diania v oddelenom priestore, akoby čakal na nejaký pokyn alebo na ukončenie deja, ktorý je z nejakého dôvodu dôležitý pre pokračovanie scény ako argument alebo ako zdroj tvorby novým podmienok, bez ktorých by pripravená reč stratila časť zo svojho posolstva. Ďalšia nepozvaná návšteva? Stajl, jasne počul Dalieline rýchle kroky a o chvíľu naliehavý mužský hlas, ktorý do spálne doliehal ako nezrozumiteľný šepot, potom bežecké dupotanie detských nôh po chodbe, nedefinovateľný vtáčí zvuk a nakoniec úder krídla dverí do zárubne, akoby niekto s neobvyklou energiou zatvoril s buchotom dvere v prízemí. Nastalo ticho, návštevník sa znovu sústredene zahľadel na Stajla a prehovoril:

„Volám sa Glob“, predstavil sa, „a prichádzam s ponukou, skôr s pokynom, žiadosťou, ktorú mi nemôžete odmietnuť.“ Glob významne nadvihol svoje mierne prešedivelé obočie a Stajl sa pokúsil nadvihnúť a vstať z postele, návštevník bol ale očividne proti.

„Zostaňte ležať, netreba, aby ste vstal“, reagoval rozkazovačne  nečakaný návštevník na Stajlov pokus, pristúpil k posteli a vztýčený nad Stajlovou hlavou mu podal ruku. „Veď už nie ste tak mladý, aby ste sa len hral a nie dosť starý, aby ste bol bez želaní. Je načase, aby ste prestal strádal a bol osobnosťou“, pokračoval Glob, teraz už prehnane zaliečavo, pričom chytil Stajla za plece a vtlačil ho späť do ležiacej polohy.

 Stajla správanie muža a  jeho vyhlásenie zneistili a nemal odvahu odporovať – hoci by mohol, muž predsa prišiel niečo žiadať, porušil jeho domovské právo a mal by prinajmenšom vystupovať  previnulo a skromne. Na druhej strane, byť osobnosťou, užívať si vážnosti, hoci aj v malom kruhu, bol Stajlov stratený a zakopaný sen, s ktorým sa zobúdzal do každého rána v čase slobody, pred vstupom do manželstva, a ktorý postupne prešiel do stavu úzkosti zo zodpovednosti, ktorá sa od osobnosti očakávala. Preto zbaviť sa úzkosti znamenalo pre Stajla zakopať tento sen. Byť Niekto, preblesklo Stajlovou hlavou a Glob s tušením obdobnej úvahy pokračoval:

„Prišiel som zďaleka, precestoval mnohé kraje, aby som Vás našiel, najvhodnejšieho zo skupiny zbabelcov. Nie, neurážajte sa, zvážte pozitíva tohto označenia ako sú poslušnosť, spoľahlivosť, dôvera, nižšie náklady na kontrolu. Niet lepšieho ľudského nástroja na uskutočňovanie smelých plánov. Len spomeňte si na Abraháma a na Jóba. Abrahám radšej syna by obetoval, než by sa vzbúril Bohu. A Boh ho za zbabelosť obdaroval – žil dlho a stal sa zakladateľom.  Aj Vás čaká dar – predtým ale, premeníme vašu zbabelosť na bezvýhradnú poslušnosť. Nie som tu náhodne, ale po dôkladnom vyhodnotení osobnostných parametrov, výbere času, miesta a osoby, vyhovujúcej poslaniu, ktorého význam prekonáva len príchod božieho syna na zem. A preto vás Stajl s dôrazom žiadam, uvoľnite sa v  posteli, položte si nepokojnú hlavu na vankúš a bez obáv si spravte pohodlie vo vašej posteli o venujte mi, prosím, chvíľu vášho času v mene zrodenia nového sveta.“ 

Muž v čiernom plášti a zeleno-červenom klobúku pôsobil na Stajla trochu démonicky, aj jeho nečakané zjavenie sa v spálni bolo viac ako netradičné. Stále sa nedokázal rozhodnúť, či muža ihneď energicky vykázať zo spálne a požiadať ho, aby sa ohlásil vo vhodnejšiu hodinu alebo  či muža trpezlivo najprv vypočuť. Ibaže hovoriť o vážnych veciach v polohe ležiaceho v posteli sa mu javilo viac ako nepatričné, dokonca aj akosi ponižujúce, ale muž, ktorý sa nazval Globom, si práve túto polohu vyslovene žiadal. Takáto váhavosť nemohla nakoniec viesť nikam inam, iba ak k tomu, že neprehovoril a nepohol sa.

Nečinnosť je dieťaťom váhavosti a ukazovateľom zbabelosti, a tak Glob, aby  získal Stajla čo najrýchlejšie na svoju stranu, pokračoval: „Asi som Vás trochu zaskočil, ospravedlňujem sa, prišiel som nepozvaný, ospravedlňujem sa. Verte mi ale, prosím naliehavo, mám na to dobré dôvody. Lebo Vy, práve Vy, ste predurčený, aby ste stáli po mojom boku, stali sa vyvoleným, najlepším a najschopnejším, najdokonalejším vo svojom obore.  Prvým medzi prvými, pravým hrdinom nových časov, a úctu vám nebudú prejavovať len vaši milí najbližší, ale aj väčšina okoloidúcich. Budeme mojim spolupracovníkom, mojim priateľom. Viem“, odhadol Glob vopred možné prejavy skromnosti a zbabelosti Stajla, „dnes ste menej ako úbohý priemer, červ, také malé nič bez autority vo vlastnom dome, s ambíciami odkázanými do sveta snov, stratenými nádejami, ukričanými deťmi a manželkou, ktorá je častejšie v cudzej posteli ako vo vašej… Priznajte si to. Poznám ju dobre. Veľa pracujete, a aký z toho máte zisk! Beda tomu, je napísané v knihe kníh, kto nadobúda zlý zisk, aby si urobil hniezdo vo výške, a pritom sa neoslobodil zo zovretia toho, čo je pre neho nešťastím. Má to zmysel, unaviť sa pre nič? Prepáčte, že Vám to pripomínam. Ale iba ja mám tú moc zmeniť to. Nechcem sa Vás dotknúť, nechcem vás urážať, prišiel som Vám pomôcť. Verte mi,  nie je pre mňa nič ľahšie ako priemer vyniesť na vrchol. Odovzdám Vám úplne nové dimenzie. Mám len jednu jednoduchú podmienku, musíte mi verne slúžiť. Bezvýhradne. A verte mi, že s dobrým, ušľachtilým úmyslom.

„Áno“, reagoval Stajl slabým hlasom, akoby to ani nebol on, vlastný hlas si nespoznával.

„Tak áno? Znelo to váhavo, alebo to len z prekvapenia ti preskočil hlas? Asi budem musieť byť presvedčivejší a jednoznačnejší. Zabudni na svoju túžobne a zbytočne očakávanú slobodu, a zmier sa s tým, že ti nedávam na výber.  To bude prvý správny krok. Zvolil som si vás  preto, že vaša schopnosť vzbúriť sa rovná rovno nule. K čomu je vám sloboda, keď nie ste schopný vzbúriť sa! To vás ničí, vyčerpáva, nedokážete byť šťastný. Len absolútne podriadenie, verte mi, vám prinesie uspokojenie. Nech netúži po slobode ten, kto nechce prijať zodpovednosť, ktorá len trápi dušu a neprináša žiadny prospech. Si mizerný grafik, dobre to vieš, napriek tomu ste úspešný podnikateľ, vďaka  svojej poslušnosti, podriadenosti. Vybral som si vás a poskytnem vám len jednu cestu, na ktorej už nebude dôvod váhať, a jej jednoznačnosť vás určite poteší. Neposlušnosť  je absolútne vylúčená. Vy nie ste Faust, ten mal na výber a mal cieľ. Tebe takýto zámer chýba, akékoľvek rozhodovanie by bolo rozhodovaním s rukami v putách. Keď sa mi poddáte, putá vás nebudú tlačiť, ale ako perie objímať.  Ležíte v posteli a nie ste schopný vstať, a ani ma odtiaľto vyhodiť, mňa, ktorý ťa okradol o spánok. Ak by ste vstali, museli by sa stretnúť naše oči, strach ti to nedovolí. Strach, že šťastie sa minulo a  už len treba zomrieť.“

Globove slova ťali Stajla do živého, vnárali sa do jeho vnútra ako obrovská žiletka.  Rád by vstal, nedokázal sa ale zdvihnúť, naopak, zrazu si uvedomil, že kým Glob hovoril, skryl svoju tvár do bezpečia vankúša.  Pocítil miernu nevoľnosť. Neznámy muž, ktorý mnou opovrhuje a preto mi aj občas tyká, vymetá kúty mojej duše, vyzlieka ju a žiada priveľa.

„Ja nie som ten pravý muž, ktorého hľadáte, ja nie som zrodený pre slávu, ja len sa usilujem poctivo uživiť svoju rodinu“, koktal Stajl.

„Nie som tu náhodou“, prerušil ho zlostne Glob, „ty ma nepočúvaš, viem, že si červ, ale práve preto nemáš žiadny dôvod pochybovať o mojom rozhodnutí , viem o tebe všetko“.  Všetko!

„Pracoval si ako technický kreslič, hoci  v puberte si túžil byť maliarom, a nie hocijakým. Veď si nebol bez talentu, ale neveril si si, svoje  obrazy si skryl do pivnice a nikomu si ich neukázal, nepracoval si na sebe, a preto, keď prišiel čas rozhodnúť sa pre vysokú školu, na strednej škole si nebol zlým žiakom, prihlásil si sa na štúdium filozofie.“

Glob pracoval dôsledne. Kandidátov na hlavného grafika si preveroval osobne a dôkladne. Bolo to nevyhnutné, pretože jediným, na koho dielo zostáva za každých okolností bez vplyvu, je jeho autor. Charakterový profil kandidáta bol preto rozhodujúci. Glob pokračoval:

„Spôsob výchovy budúcich  ideológov tebe ale nevyhovoval, hlavne pre charakter tvojho myslenia, ktoré sa radšej orientovalo – bez ohľadu na kvalitu – na vlastné nápady, než by bolo ochotné venovať sa cudzím myšlienkovým postupom a systémom,  a tak po dvoch rokoch strávených medzi  učebňou a rôznymi mestskými vinárňami, ktoré si striedal so spolužiakmi a niekedy aj profesormi podľa obsahu študentských peňaženiek, si bol celkom rád, keď ťa zo štúdia vyhodili v rokoch priamočiarej neslobody vraj z politických dôvodov, tvrdil si, čím si dokonale zamaskoval svoju neschopnosť nudiť sa pri štúdiu a neochotu prenikať do skrípt ďalej ako po desiatu stranu.

Nakoniec si si našiel miesto v jednej menšej projekčnej kancelárii, ktorá síce bola súčasťou mamutieho podniku, ale okrem troch, niekedy štyroch kolegov, ktorí sa striedali v priebehu rokov v malej, osamotenej kancelárii vysunutého pracoviska tvojho  zamestnávateľa, kde každá, skôr náhodná  návšteva bola udalosťou, si sa s nikým ďalším nestretával. A tak ti to vyhovovalo. Pokoj, žiadny zhon, málokedy nové tváre, nové povahy, žiadne príbehy bezvýznamných cudzích ľudí, ktorí by sa striedali v tvojej blízkosti a rušili by kolobeh tvojho bežného dňa.  Tvoj život plynul pokojne bez mimoriadnych udalostí takmer dvadsať rokov, až kým tvoje miesto pre neefektívnosť nezrušili a neocitol si sa na ulici s nutnosťou prijať nejaké rozhodnutie smerom k budúcnosti, čo je neľahká úloha pre toho, kto doteraz len plánoval čas medzi štvrtou poobede a ôsmou hodinou večer, a to nikdy nie na dobu dlhšiu ako jeden deň. Neľahká úloha.

Náhoda, ktorá v živote veľmi často zohráva väčšiu úlohu ako zákon, rozhodla, že práve v tomto čase a v tomto pre teba neobvyklom stave, teda v stave, v ktorom si nemal možnosť s úľavou sa podriadiť dominancii partnera,  ktorý ukazuje cestu, si stretol Dalielu, svoju terajšiu manželkou. Ešte v ten istý deň, v ktorom ti ju predstavil tvoj bývalý kolega  – vo chvíli, keď si hľadel v obchodnom dome na hromadu lacných ponožiek – ,  si sa s ňou ocitol nahý v hotelovej posteli relatívne drahého hotela. Predtým ti pomohla s výberom ponožiek. Žena s dokonalou postavou, príjemným úsmevom, ale nedá sa povedať, že krásna. Po niekoľkých stretnutiach, pri ktorých si zistil, že sex je celkom príjemná skúsenosť pod dominantnou dračicou, ťa nenapadlo nič lepšie – chcel  si tieto zážitky opakovať častejšie, tak dlho ako to len pôjde, –  než jej ponúknuť manželstvo s veľkým počtom detí,  čo sa úplne vymykalo z tvojich doterajších predstáv o slobodnom a nerušenom živote.  A to len preto, že deti boli jej obľúbenou konverzačnou témou, a to tiež preto, že nimi chcela spraviť na teba dobrý dojem. Navzájom ste sa klamali, podľahli ste ilúzii a máte tri deti.   O pol roka ste stáli spolu pred oddávajúcim úradníkom matriky, pretože prvý drahý hotel nezostal jediným drahým hotelom, čo tvoju Dalielu priviedlo k presvedčeniu, že hoci luxus nepotrebuje, určite jej tento ľahko ovládateľný človek zabezpečí potrebné pohodlie, za čo bola aj ochotná prevziať zodpovednosť, keď sa presvedčila, že jej usmerňovania akceptuješ.“

Glob rozprával monotónne, k Stajlovi bol otočený chrbtom a pohľadom prechádzal rady kníh uložené na vysokých regáloch. Po krátkej prestávke, počas ktorej listoval v knihe Simony de Beauvoir Mandaríny, obrátil sa k Stajlovi tvárou a pridal k svojmu prednesu aj kvapku irónie.

„Veľa o tebe viem, viac ako vie more o zrnách piesku na svojom dne. Bol si na seba pyšný, že záujem o teba prejavila oveľa mladšia žena, nafúklo sa trochu tvoje sebavedomia, ktoré ti otvorilo dvere do nového sveta, do novej ilúzie, a to až tak, že sa v tebe prebudila odvaha vrátiť sa k výtvarným chúťkam z mladosti a súčasne využiť svoje počítačové znalosti, ktoré si nadobudol po večeroch, doma v samote. Zaobstaral si si živnostenský list, začal si sa hrať na podnikateľa, a v ďalších rokoch si celkom slušne zarábal na svoje živobytie a živobytie svojej rodiny ako počítačový grafik. Začal si sa považovať, a nie celkom neprávom, za niekoho, kto dokáže zabezpečiť pre svoju rodinu celkom slušnú životnú úroveň, kúpiť veľký dom a získať právo na rešpekt zo strany tých, ktorí ťa poznajú a s ktorými sa týkaš.  A aj si spokojne takmer desať rokov žil, po pravde duševne zahníval, až kým si nezistil,  že rešpekt nie je dostatočná ochrana voči túžbe Dalieli ovládať všetko to, čo sa poddáva tomu, čo má žena medzi nohami. Nástroj, ktorý vyžaduje starostlivosť. Tvoj výkon bol stále mizernejší. A tak sa stalo, že ovládanie teba jej už neprinášalo potešenie – žiadnu radosť z výhry nad slabými – a začala ťa obchádzať.  Začali ťa prenasledovať početné otázky, ktoré si jej nikdy nepoložil.  A preto si len mohol tušiť, či mala, a keď mala, koľko mala milencov. V skutočnosti to ani nechceš vedieť, aby si nemusel plakať tak, ako si nariekal, keď ti bolo odňaté právo na jej intímny život. Sloboda, ktorou si sa hrdil vo svojom nenáročnom, malopriestorovom zamestnaní a neskôr ako podnikateľ a ktorú si proklamoval aj vo svojom osobnom živote, hoci v skutočnosti si žil vždy len vo vleku udalostí medzi posteľou a pracovným stolom, sa obrátila voči tebe. Jedného dňa si musel konštatovať, že si slobodu užíva v pohodlí tvoja Daliela, a že ty sám so svojou smotanovo jogurtovou tvárou si väzňom medzi múrmi, ktoré si si sám postavil zo svojho potu.  Múrmi síce s otvorenými dverami, ale bez odvahy pozrieť za ne.  V podstate ti vyhovuje byť múrmi obohnaný.  Aj preto si sa pre mňa stal vhodným kandidátom.“

Glob spoznal podľa nervóznych pohybov Stajlových nôh pod perinou, že ním zmieta odpor, ktorý Stajl nemá odvahu pretaviť do slov.

„ Chcete sa spýtať,  milý Stajl, ako dobrý obchodník, ktorým bezpochyby ste, čo vlastne od vás chcem a čo vám zato môžem dať. Priniesol som zmluvu, hľa tu ju mám.“ Glob siahol do hlbokého vrecka kabátu a vytiahol z neho pergamen popísaný ručne červeným písmom. Glob, bývalý divadelník, si potrpel na výrazné gestá  „Zaviažete sa pod sankciou prísnych trestov, že budete plniť bezvýhradne všetky moje žiadosti a pracovať pre mňa bez otázok a pochybností o ich správnosti, ktorú aj tak nebudete schopný posúdiť. Ja vám zasa poskytnem softvér, ktorým zmeníme svet, a vy dosiahnete slávu bez toho, aby ste opustili túto miestnosť a museli pre ňu čokoľvek iné urobiť.  Mali by ste teda čím skôr podpísať so mnou túto zmluvu o prenájme softvéru, ktorý Vám poskytnem a ukončiť so mnou túto debatu. Veď je čas venovať sa aj iným veciam. Vašu manželku, tu nepokojnú postavu z vášho života, práve navštívil posol s pekným vtákom, darom od neznámeho ctiteľa. Viem to, sám som ten ctiteľ a poslal som jej toho vtáka, aby som Vás povzbudil k rýchlemu prijatiu mojej zmluvy. Hovorím s Vami otvorene. To on pred chvíľou zvonil pri dverách. Nemali by ste ju nechať s ním dlho samú. Dosť pochybujem, že má vôľu sa mu ubrániť. Viem ako spolu žijete a že na rozdiel od Vás je vaša Daliela spoločensky nadpriemerný typ. A ona keď raz podľahne, tak si toho vtáka nechá a vy ho budete mať denne na očiach a bude vám zožierať dušu, až ju celú zožerie pre škodlivú žiarlivosť zakrývanú mlčaním.“

Stajl by veľmi rád zaliezol ešte hlbšie do perín, ak by dalo.

„Tak, a teraz vás oboznámim s vašou úlohou. Nepotrebujete vedieť všetky detaily mojich zámerov, iba to, čo je pre vás najpodstatnejšie … A pootoč teraz svoju tvár ku mne, nech vidím tvoje skleslé oči.“  Glob sa v posteli zavrtel a poslušne vytiahol svoju tvár z vankúša. Cez izbu prebehla biela myš.

„Dnešný ľudia si takí rôzni, vybavení tak rôznymi vlastnosťami, povahami, rozmanitými náladami, ich genetická výbava ich predurčuje k rôznym reakciám na ten istý popud. Či tomu nie je tak? Tak sa ľudia rodia, a po narodení výchovou sú ešte ďalej viacej navzájom rozlišovaní. A to neplatí len pre jednotlivcov, ale aj pre skupiny, celé národy. A tak narastá v ľuďoch, národoch vzájomná nevraživosť, od rôznych vzájomných schválností až po storočné nepriateľstvá medzi národmi, vojny, rôzne ukrutnosti, a to treba zmeniť. Ja – skôr nevieš ako vieš, tak sa mi vidí, že ma ešte nepoznávaš – som časom nazhromaždil dostatok prostriedkov, aby som postupne ovládol najdôležitejšie nadnárodné korporácie, ktoré vlastnia siete a média každého druhu. Od rozhlasu, televízie až po rozvodné siete všetkých druhov energií. Mojim zámerom bolo všetky tieto siete spojiť do jednej globálnej siete, a to sa aj podarilo. Hoci som to doteraz tajil, už nadišiel čas, oboznámiť s tým všetkých ľudí na tejto zemi. Pravda, teraz, ak by si vládal a nenachádzal sa v tomto stave polospánku a polobdenia, určite by si sa spýtal, načo mi je toto bohatstvo a čo s tým máš ty, obyčajný zemský plaz, prepáč, obyčajný človek, spoločné. Ale veď: V ďalšom kroku je teraz potrebné pripojiť na túto sieť všetkých ľudí, a keď hovorím všetkých, tak všetkých, do jedného bez výnimky. A tak, keď som zvážil všetky možnosti, ako to dosiahnuť bez použitia násilia a donucovacích zákonov, tak som dospel k poznaniu, že najľahšie cesta je, ak odstránime všetku rozmanitosť a ľudí pritiahneme na tú správnu stranu organizovanou manipuláciou s využitím sietí a drog vysielaním televíznymi a podobnými kanálmi. A k tomu je potrebné využiť aj jednu z čiastkových sietí, globálnu internetovú sieť. Rozumiete? Nie? Spomeňte si, čím televízne spoločnosti zvyšovali čísla svojej sledovanosti. Jednoduchými a hlavne lacnými televíznymi seriálmi a tým, že vylúčili z vysielania všetko náročné, takzvane umelecké programy.  Následne kritikov svojho programu odrovnali argumentom o želaniach ľudí. Tieto postupy mi boli dôverne blízke, roky sám som sa im venoval, s nimi som pracoval, ako herec, režisér scenárista a aj riaditeľ televíznych spoločností.

Ľudské potreby možno teda regulovať. A aby mohla byť taká regulácia jednotná pre celý svet, aby sme vytvorili človeka, ktorý na jeden podnet vždy reaguje rovnako, a aby tak konali aj celé skupiny a národy, musíme si zabezpečiť na všetkých týchto ľudí rovnaký, jednotný vplyv. A na tomto mieste vstúpite do deja vy. Vašou úlohou bude prostredníctvom internetového marketingu získať dominanciu na svojim serveroch a stránkach, ktoré budete mať k dispozícii, a v konečnom dôsledku ich priviesť do našich sietí a pod náš vplyv. Vytvoríte pre tento účel, milý Stajl, hlavný privádzací kanál. Viem čo chcete povedať, že ste len priemerný grafik, bez hlbších znalostí a bez odborného vzdelania. A ja nie som Mefistofeles, aby som z vás spravil niekoho schopnejšieho než v skutočnosti ste. Ale žijeme v úplne inej dobe a máme po ruke moderné prostriedky. Mám pre vás špeciálny softvér, aj texty na zverejnenie, vlastne by to možno zvládol aj váš syn, nemá pre to ale mentálne predpoklady. V tom ste najlepší. Vaše veľké túžby a vaša slabá vôľa, tá obrovská priepasť medzi túžbou a vôľou,  vás vyslovene predurčujú pre túto úlohu vďaka vašej absolútnej poslušnosti. Takže, vráťme sa k podstate, vašom úlohou bude pomocou tohto softvéru vytvárať na internete stránky, regulovať existujúce, samozrejme s vašim podpisom, ktoré privedú všetkých ľudí na tomto svete do našej siete a vás ku sláve. A naša, moja sieť sa potom postará o to, aby sme ľudstvo priviedli do raja na zemi. Boh sľubuje raj po živote, ja raj vybudujem za života na zemi.  Boh zodpovedá za mŕtvych, ja preberám zodpovednosť za živých.“

Glob urobil vo svojej reči krátku prestávku, aby Stajlovi umožnil vstrebať čo mu práve oznámil a pokračoval:

„Obrazne aj doslova, milý Stajl, nahradíme krivky priamkami. Krivky budú pripomínať minulosť, dejiny toho, čo je odsúdené na zánik, čo je nedobré pre zdravie. A priamka, tá má začiatok a koniec, pevný rozmer. Musí sa stáť ideálom estetiky, etiky a politiky.  Takže, milý Stajl,  určite si pochopil, ktorého zlatého pravidla sa musíš držať.“

Keď Glob dohovoril, vytiahol z vrecka kabátu drobný predmet, pamäťovú kartu, a položil ho na nočný stolík.  Naklonil sa nad Stajla, ktorý pripomínal človeka v stave hypnózy, a zašepkal: „Máš tu všetko potrebné pre svoju prácu. O dva dni sa vrátim a chcem vidieť výsledky. Ale najprv sa dobre vyspi.“

Spod okna sa ozvali dievčenské hlasy: „Glob, poď už, už si tam dlho. Ešte si ťa chceme užiť, je noc, je tma a to je náš čas…“, lákali Globa zaliečavo.

A zatiaľ čo Glob opúšťal cez okno spálňu po rebríku,  ktorý si požičal zo Stajlovej kôlne, Stajl sa prevrátil na ľavý bok a konečne zaspal.  Globa ani nenapadlo rebrík od okna odtiahnuť, vedel, že ho Stajl nepoužije a dôsledne splní svoju úlohu.