Založ si blog

Raj na zemi (Manipulácia 1) – Kapitola I.

STAJL V SPÁLNI

 

Ach bože, bože, to bude dnes zasa pomotaný deň s tenkým uzlom na jeho konci“, vzdychol si starý Kotliarik a skôr ako sa obrátil na druhý bok, aby si ešte chvíľu pospal, vyhnal krikom z postele čiernu mačku, ktorá ho za to počastovala nepriateľským pohľadom.

Niekedy koncom októbra, v roku s bohatou úrodou zemiakov a poklesom výroby plienok, zabučala v obci K., malej podhorskej dedine neďaleko stredu sveta, na ulici krava a z  dvora s kozou priviazanou krátkym špagátom o kôl  sa šíril z odpadkov hnilobný pach, ktorý nikomu neprekážal.  Dvor nikomu nepatril, nebola na ňom žiadna stavba, len v strede zachovalého kúska trávnika bol o kolíky priviazaný červený stan pre pútnikov odohnaných od prahov domov. Starý pán sediaci na lavičke pred cudzím domom si odpľul, naklonil sa k zemi, aby zdvihol ohorok cigarety a vzdychol si: „Opäť o deň ďalej od Krista“.

 

Ten istý deň v tej istej obci na prízemí domu na Hlavnej ulici škrípali v pravidelnom rytme pánty dvier na znak toho, že sa do domu vrátil zhon spolu s jeho obyvateľmi. Niekto vošiel do kuchyne. Podľa hlasného zabuchnutia pravdepodobne niektoré z dvoch menších detí z celkového počtu troch Stajlových potomkov. Stajl citovo dokonávajúci päťdesiatnik nižšej silnejšej postavy s ustarostenou tvárou šesťdesiatnika, na ktorej dominoval veľký nos, chápavé oči a hrubé pery, s dlhými, už dlhšie neupravenými vlasmi, vo fádnom a nevzhľadnom domácom oblečení, vliekol svoje nohy hore schodmi ako vrecia naplnené ťažkou únavou. Hlavu mal prázdnu, zrak otupený do poloslepoty a uši mal akoby zalepené voskom. Po dvoch týždňov opäť vyšiel von, aby vyprázdnil svoj kôš s odpadkami do kontajnera pred záhradnou bránou. Teraz sa vracal späť do pôvodne manželskej spálne, dnes do svojho azylu a pracovne súčasne. Hlasnú vravu svojich troch detí, ktoré sa zberali k večeri, nevnímal rovnako ako ani čvirikanie vtákov zhromaždených na ovocných stromov v záhrade farbenej do mahagónova podvečerným slnkom. Zvykol si vnímať každodennosť ako vyprázdnené nič, čiže bez akejkoľvek radosti a bez akéhokoľvek hnevu. To je dobre. Nemal žiadne objektívne problémy; subjektívne pocity a emócie potláčal prácou, a ak táto chýbala, hraním jednoduchých hier na internete, ktoré poskytujú dostatočné vzrušenie z priebehu a výsledku, aby potlačili nežiaduce myšlienky mimo vedomia. Spolu so spánkom mu tieto aktivity umožňovali neuvedomovať si, že je nešťastný. Chvíle plného vedomia, ktoré sa občas dostavili v čase medzi zaľahnutím do postele a odchodom do vyrovnaného stavu snenia, boli veľmi krátke, pretože úmyselne spával málo a do postele chodil až v stave krajnej vyčerpanosti z čakania na neočakávanú udalosť, ktorá nemala dôvod nastať. Kamenné schody, ktorými stúpal na poschodie domu, osvetlené malým oknom umiestneným nad pevnými vchodovými dverami, by pôsobili na nového návštevníka bezútešne, pochmúrne, neutrálne biedne. Domáci si zvykli. Na stene, zdvíhajúcej sa spolu so schodmi do výšky, boli prilepené vyblednuté rodinné fotografie, pripomienky na dávno stratený čas, minulosť, udusené pod ťarchou každodenného lopotenia.

 

Zvuk unavených krokov neprinútil psa, starého veľkého Bernardína, odpočívajúceho pri dverách do manželskej spálne, aby zdvihol hlavu. Pes mal svoj rozum, vedel, že kroky patria jeho pánovi, že by zbytočne žobronil o pohladenie, či dobrotu. Pán je unavený, má ťažký krok, pred chvíľou zhltol kúsok praženice, ktorá prenikla cez jeho riedke zuby do pažeráka a žalúdka spolu s kúskom chleba natretým horčicou, a v tomto stave nemá pochopenie pre svojho psa. Mieril do spálne s pevným rozhodnutím,: dnes sa naplno vyspať. Konečne. Vyspať. A nedať sa rušiť. Ani svojou ženou, ani deťmi, ani myšlienkami. „Zamknem sa“, zbytočne zakričal smerom do kuchyne – aj tak by za ním nikto neprišiel – a bolo mu rozumne ľahostajné, či ho niekto počuje alebo nepočuje. „Zamknem sa, idem spať.“ Tešil sa, že si ľahne do postele, hoci aj neumytý s páchnucimi zubami, s ponožkami na nohách a v tričku, v ktorom pred hodinou trhal zo stromov oneskorené jablká v neskorú jeseň. „Málokedy sa potím“, prehovoril akoby k zrkadlu na chodbe, lebo nikto iný, okrem neho tam nebol. Obzrel sa, či skutočne je sám, prekvapený vlastným hlasom, prekvapený, že myšlienka tak ľahko prenikne cez jazyk a zuby do načúvajúceho sveta.

To je z únavy, uvedomil si, a zrýchlil krok. Prekročil prah a vstúpil do izby. „Do prdele“. zahrešil, keď sa mu nepodarilo vyzliecť starý sveter tak rýchlo jedným pohybom ako si to predstavoval. Po ďalších dvoch dlhých krokoch padol bezmocne na vankúš a vložil svoje krátke telo pod studenú perinu. Na chvíľu znehybnel. Po troch dňoch takmer neprerušovanej práce ho konečne premohla únava.

 

Počítačový grafik Stajl v ostatnej dobe nemával často tak veľa práce ako kedysi. A keď ho po troch dňoch hrania počítačových hier surfovania po internete premohla nuda, začali ho obchádzať duch nepokoja. Keď ale po čase získal zaujímavú zákazku – zaujímavú, čiže rozsiahlu –  zvyčajne bola súrna, zložitá, na hrane jeho schopností,  a ako naschvál sa prelínala s ďalšími drobnými prácami, ktoré nestáli za tie peniaze, ktoré mu zaplatili jeho zákazníci. Stajl sa pritom bál odmietnuť aj tu najzbytočnejšiu, rozumej finančne najnezaujímavejšiu zákazku, zo strachu, že stratí šancu, ktorú by mu mohol poskytnúť práve tento zákazník, ak zvládne skúšku, ktorou môže byť práve táto zákazka. Mám svoj vek, prízvukoval si často, moje možnosti sú obmedzené a šancí veľa nebude. Snažil sa to kedysi, v stratenom čase,  vysvetliť aj Daliele, ktorá ho v nepravidelných intervaloch karhala za malý záujem o dianie v rodine, pričom myslela najmä na domáce práce, ale popravde, väčšinou bola rada, že sa jej nemotá pod nohami a nemusí hľadieť na budúceho starca, ktorý jej priskoro pripomínal budúcnosť, na ktorú by ešte nebolo treba intenzívne myslieť,  pretože bola od neho o pätnásť rokov mladšia.

Neskorá jeseň. Obloha kmásaná poryvmi vetra po teplom dni sa zberala udrieť na zem búrkou, takmer letnou. Slnečnica pred domom sa márne  snažila uletieť. Zato slečne na chodníku neuletel len klobúk, ale aj sukňa. Ulicu na chvíľu rozžiaril jej biely holý zadok.

Unavený Stajl  sa spokojne uložil do perín  a svoju hlavu zveril vankúšu. Nevedel si spomenúť, či zamkol dvere od spálne, aby ho nikto nerušil. Bol ale už príliš ponorený do tepla,  príliš unavený a príliš pohodlný, aby dokázal rozkázať telu – vstaň! Uspokojoval ho šum hlasov, ktoré prichádzali zo vzdialených častí domu. Na dominanciu šumu Dalielinho hlasu a hlasu svojej najmladšej dcérky, Strunky, si zvykol, znepokojilo by ho, ak by tomu tak nebolo.

Vonku začal dážď vo vetre bičovať pred nedávnom opravené betónové chodníky a cestu privádzajúcu autobusy do dediny.  Ulice sa preventívne vyprázdnili, ľudia aj zvieratá zaliezli do svojich domovov, len stredom poloosvetlenej ulice kráčala  dôstojne pomalým krokom vysoká postava cudzinca v dlhom čiernom plášti. Tvár mu zakrýval veľký zeleno-červený klobúk. Vládu prevzal brechot psov a kvílenie prasaťa, ktoré sa ozývalo z neurčitého miesta.

 

Sex a svedomie

10.03.2024

(Milostný príbeh, ktorý sa už stal alebo sa ešte len stane – úryvok) Alexander kráča smerom k železničnej stanici, v tme, v ktorej doznievajú údery čižiem občianskej hliadky, aby našiel svoje konečné riešenie. Kráča sám so svojim svedomím. Ovieva po pocit smutnej samoty – ktorá mu bola pred nedávnom potechou. Nič na nej nemenilo, že sa pohyboval [...]

Literárne myšlienky o vojne v mieri (H. Hesse)

02.02.2024

„Niekoľkokrát som vyjadril svoju mienku, že každý národ musí začať od seba, ba aj každý jednotlivec, a nie sa dať ukolísať falošnými politickými otázkami viny, musí skúmať nakoľko on sám so svojimi chybami, nevšímavosťou, zlozvykmi nesie vinu na vojne a všetkých biedach sveta, to je jediná cesta, ako sa možno vyhneme budúcej vojne. Neodpustia mi to, lebo sami sú, [...]

Politologická dojmológia

03.01.2024

Politológovia vedia, že „západný typ demokracie nám prináša ako darček slobodu. Neprezradia ale, alebo to ani nevedia, že nám slobodu ponúka v technologickej klietke. A rozvoj technológii znamená pokrok; a vplyvom pokroku hrubnú steny technologickej väzobnej kobky. Bez technológií nevieme dýchať, nedokážeme sa pohybovať, nie sme schopní v dostatočnej miere konzumovať [...]

1. netradicny porod Krompachy

Zámena pacientiek v pražskej nemocnici viedla u jednej k potratu

28.03.2024 17:47

Zamestnanci nemocnice nedodržali interné predpisy a lekári preto operovali nesprávnu pacientku.

polícia, evakuácia, vyhrážky, UK, fakulta

Polícia v Bratislave zadržala medzinárodne hľadaného občana Bosny a Hercegoviny

28.03.2024 17:32

V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov.

FTX Bankman Fried

Zakladateľ kryptomenovej burzy FTX ide na 25 rokov do väzenia, klientov obral o 10 miliárd dolárov

28.03.2024 17:13, aktualizované: 17:41

Americká justícia označila prípad za jeden z najväčších podvodov v americkej histórii.

Crocus, Moskva, Rusko, teroristický útok

Teroristický útok si objednali Ukrajinci máme dôkaz, tvrdí Moskva. Nezmysel, opakovane sme vás varovali, reaguje USA

28.03.2024 16:36, aktualizované: 16:48

Za útok v koncertnej sieni v Krasnogorsku na predmestí Moskvy je zodpovedný výlučne Islamský štát, vyhlásil bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby.

Štefan Ziegler

Manipuláciou k jednotným potrebám a mieru

Štatistiky blogu

Počet článkov: 36
Celková čítanosť: 61264x
Priemerná čítanosť článkov: 1702x

Autor blogu

Kategórie